Koniec stagnácie

OECD teší globálny vývoj

Svetová ekonomika sa definitívne vystrábila z obdobia pomalého rastu, ktorý ju trápil v poslednom období a teraz ju čaká priaznivé obdobie. Vo svojej správe to tvrdí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá združuje 30 vyspelých priemyselných krajín vrátane Slovenska. Hospodársky rast by mali ťahať predovšetkým Spojené štáty americké, ale oživenie zaznamenáva aj japonská ekonomika. Eurozóna zatiaľ mierne zaostáva, ale ak jednotlivé vlády zvolia starostlivý prístup, ani ona by nemala z rozbiehajúceho sa vlaku vypadnúť. „Najpravdepodobnejší scenár na ďalšie dva roky je trvalý rast v Spojených štátoch a postupné zotavenie v Európe a Japonsku, v kontexte slabých inflačných tlakov a postupného znižovania nezamestnanosti,“ uvádza sa v

Ekonomika USA by mala v budúcom roku vzrásť o 4,2 % v porovnaní s tohtoročným 2,9-percentným rastom. Podporovať by ju mala aj naďalej vysoká spotreba a investície. Oživeniu prospelo aj zníženie daní a nárast vojenských výdavkov, ktoré presadil Biely dom, avšak prinieslo aj zhoršenie fiškálnej disciplíny v podobe vysoké schodku rozpočtu. „Vysoký rast schodkov štátneho rozpočtu a bežného účtu zvýšil riziko neusporiadaných pohybov výmenných kurzov a väčšieho rastu dlhodobých úrokových sadzieb oproti predpokladom,“ tvrdí OECD. Zároveň však očakáva, že vplyvy vládnych opatrení budú v ďalších rokoch klesať a postupne ich budú nahrádzať práve súkromné investície a spotreba.

Oživenie očakáva OECD aj v prípade zatiaľ zaostávajúcej eurozóny, rizikom by však mohlo byť priveľké zhodnotenie eura oproti americkému doláru, ktoré môže vyplynúť z amerického rozpočtového deficitu. Silnejšie euro by predražilo európske výrobky v Spojených štátoch a malo by negatívny vplyv na zámorské tržby. Naopak, pozitívne bude na hospodárstvo (nielen) eurozóny vplývať zdvíhajúci sa svetový dopyt. Ekonomika Hospodárskej a menovej únie (EMU) by mala počas roku 2004 zvýšiť svoj výkon o 1,8 %, čo je síce menej ako v prípade USA, je to však stále citeľné zlepšenie oproti tomuto roku. Naopak, nezamestnanosť by sa mala v budúcom roku ešte prechodne mierne zvýšiť. Najväčšia európska ekonomika - Nemecko - by si malo v roku 2004 polepšiť o 1,4 %. V tom však nie je započítaný pozitívny vplyv zníženia daní, ktoré sa snaží presadiť kancelár Gerhard Schröder.

Lepšie ako EMU by sa malo dariť Veľkej Británii, ktorej rast sa má v roku 2004 zrýchliť na 2,75 %. „Britská ekonomika pokračuje vo vykazovaní vyššej odolnosti ako väčšina ostatných krajín OECD,“ uvádza správa. Bank of England však bude musieť zvyšovať sadzby, aby čelila inflačným tlakom a predišla ďalšiemu nárastu cien domov. Optimisticky sa OECD pozerá na Japonsko, aj keď ani tu sa zatiaľ nečaká výrazný pokles počtu ľudí bez práce. V krajine by mala stále pretrvávať deflácia a rizikom je silnejúci jen a zvyšujúca sa úroveň verejného dlhu.

Michal Mušák

Stredná Európa

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zhodnotila v rámci svojej novej polročnej správy aj situáciu v štyroch krajinách strednej Európy, ktoré stoja na prahu vstupu do EÚ.

Slovenská ekonomika by mala v nasledujúcom roku poľa OECD rásť tempom 4,5 %. Pozitívne vývoj sa očakáva najmä z hľadiska exportu a prílevu zahraničných investícií. Správa kladne ohodnotila konsolidáciu v oblasti verejných financií a naplnenie kritérií na prijatie eura považuje za splniteľný cieľ. Fiškálnu konsolidáciu však môže ohroziť politická nevôľa voči redukcii verejných výdavkov. Organizácia upozorňuje, že ochraňovanie slovenskej koruny uvoľňovaním menovej politiky by mohol mať za následok to, že výrazný prílev kapitálových investícií do krajiny umocní napätie medzi infláciou a stabilitou výmenného kurzu.

OECD si všíma pokles domáceho dopytu u našich západných susedov. Zároveň však predpokladá, že oživujúci sa export spolu opätovným rastom zahraničných investícií povedú českú ekonomiku počas nasledujúcich dvoch rokov k dosiahnutiu rastu nad úrovňou 3 %. Riziko vidí organizácia v prípadnej neschopnosti zaviesť strednodobý rozpočtový rámec nevyhnutný pre realizáciu konsolidačných plánov, ktoré majú smerovať k stabilizácii fiškálnej politiky.

Polročná správa hodnotí ambície Maďarska stiahnuť úroveň rozpočtového deficitu na 2,8-percentnú hranicu v roku 2005 za síce značnú, ale nie neprekonateľnú výzvu. Podľa OECD prekročí schodok v tomto roku vládou odhadovanú hranicu 4,8 % a krajina potrebuje svižne implementovať ďalšie opatrenia na posilnenie rozpočtového procesu. Škrty na strane rozpočtových výdavkov vidí organizácia ako nevyhnutnosť. Ak chce Maďarsko rozšíriť v rady krajín používajúcich spoločnú európsku menu už v roku 2008, musí podľa hodnotiacej správy tvrdo pracovať na silnej koordinácii makroekonomickej politiky a rozhodnej fiškálnej disciplíny.

OECD predpokladá, že sa Poľsku rozhodne nepodarí dosiahnuť v budúcom roku vládou odhadovaný rast na úrovni piatich percent. Predpoklad organizácie sa pohybuje od 1,5 percentuálneho bodu nižšie. Krajine sa zrejme nepodarí dosiahnuť výrazné zníženie vysokej miery nezamestnanosti skôr ako o rok. Správa tiež v záujme zabránenia výskytu neudržateľného deficitu bežného účtu odporúča sprísniť pomerne uvoľnený fiškálny postoj.

Ľubica Martauzová