Diéta podvyživeného

Komentuje E. Bujačková

Čínske príslovie vraví: Víno pi z pohárika, vedomosti z veľkej čaše. Keď sledujem dlhoročné ťahanice okolo peňazí určených na vzdelávanie, mám podozrenie, že niektorí činitelia skôr než začali skúšať, ako nalievať slovenským študentom peniažky po náprstkoch, sami popili víno prinajmenšom z vedra. Diskusie o pridelení financií na školstvo majú svoje dlhoročné „zákonitosti“ - ministerstvu školstva dať menej, či dokonca odobrať milióny a poskytnúť ich inému na utrácanie. Predstava, že vysokoškolská Popoluška by sa mala ešte viac prikrčiť v kúte, je skutočne dôvodom na plač. Už niekoľko rokov sa totiž slovenský štát správa, akoby vzdelanie k nám bolo možné dovážať ako bavlnu, a doma ho preto nie je potrebné prehnane pestovať. Je to neuveriteľné, ale podvýživu slovenského školstva chcú niektorí liečiť redukčnou diétou a bremeno preniesť na plecia študentov. Vysoké školy dostávajú roky menej ako požadovali, a tak sa nemožno čudovať, že vidina ďalších strát vyvoláva na školách búrku, keďže zo školstva sa peniaze odoberajú rovnako ľahko, ako sa napokon nájdu miliardy na oddlženie vyvolených či tzv. rozvojové programy nádejných úspešných. Situácia sa opakuje pravidelne ako Vianoce. Každá politická sila sľubuje mohutnú podporu vzdelávania, každá potom zabúda, keď už je pevne usadená v mocenských kreslách. Ministerstvo školstva s prostriedkami pridelenými na investície možno nezachádza ako najlepší hospodár. Vládni činitelia by nemali za chyby , za ktoré treba postihnúť úradníkov rezortu, ak sú vinní, trestať študentov. Pretože ak odoberú peniaze vysokým školám, bremeno trestu nedoľahne na ministra, jeho štátnych tajomníkov, ba ani na rektorov, ale hlavne na tých, ktorí chcú študovať.