Zostávajú iba sľuby

Komentuje Nora Machutová

Ekonomická transformácia dospela do štádia, kedy zo sľubov o prosperite a dobrom živote tých, čo zodpovedne pracujú a žijú z platu, zostalo pramálo. Väčšina rieši existenčné otázky, zodpovední hľadajú recept, ako problémy aspoň nezväčšovať. Raz, a vari už to nebude dlho trvať, musí prísť čas, kedy sa politické predpovede na Slovensku prestanú pohybovať v horizonte týždňov či mesiacov, ale začnú sa rátať na roky. Bolo by pozitívne, ak sa nám podarí vybudovať úsporný a pritom vysoko aktívny mechanizmus štátnej správy, ale to by bola dlhodobá úloha aj pre Edisona. Ekonomická situácia Slovenska, ktoré už dlho spotrebúva viac ako vyrobí, je oveľa ťažšia ako problém efektívnosti štátneho aparátu. Ak sa vládny kabinet odhodlal siahnuť na priame či nepriame dane, dotácie na teplo, ceny cigariet, alkoholu či čohokoľvek iného, bolo to potrebné. Hoci ho okrem centrálnej banky, zahraničných inštitúcií a analytikov málokto z občanov pochváli. Po pravde treba priznať, že pokles životnej úrovne bude v budúcom roku kritický pre väčšinu obyvateľov.

Pozitívne výsledky v makroekonomickej oblasti tešia, experti však nástojčivo varujú, že stabilizáciu musíme dosiahnuť aj v mikroekonomike. Tá je pre dôstojný život občana rozhodujúcim ukazovateľom. Z hľadiska zdravia ekonomiky musí však uťahovanie opaskov sprevádzať rozpočtová striedmosť. Ekonomika je silnejšia ako politika a ani noví „policy makers“ jej zákony neobídu. Ibaže si musia uvedomiť, že apelovať na občana argumentáciou, že si musí uťahovať opasky a pritom sami plytvajú štátnymi prostriedkami, už neobstoja. Verejnosť chce od nich fakty a reálne východiská. Sľubovať nemožné, nenazývať veci pravými menami a vyhrievanie sa na svojich pozíciách by bolo z ich strany hrubou strategickou chybou.