V zmene je šanca aj riziko

Aký je a kam smeruje slovenský obchod a slovenský výrobca

Zmení sa vstupom do Európskej únie nákupné správanie slovenského spotrebiteľa? Zmení sa správanie obchodníkov a ich dodávateľov? Budú musieť podnikatelia z oblasti obchodu opäť bojovať o svoje pozície na trhu? Tieto otázky si položil Martin Dokoupil z Incoma Consult v Prahe a hľadal na ne odpoveď. Predovšetkým si myslí, že vstup do EÚ bude podstatne menším impulzom na zmenu nákupného a spotrebiteľského správania, než boli zmeny po roku 1989 a masívny nástup obchodných reťazcov po roku 1999. Skôr teda predpokladá pokračovanie v už začatých trendoch. Zákazník bude čoraz náročnejší, ďalej sa bude znižovať frekvencia nákupov a využívanie áut. Samotní slovenskí spotrebitelia, ako to vyplýva z najčerstvejších výsledkov projektu Shopping Monitor Slovakia 2003, ktorý uskutočnila agentúra GfK Slovakia, oproti minulému roku zostala frekvencia nákupov rovnaká v 58 %, 24 % však častejšie uskutočňuje menšie nákupy a len 18 % robí častejšie väčšie nákupy. Ako pre Hd uviedla vedúca projektu Shopping Monitor Slovakia 2003 Lívia Franková, auto používa pri nákupoch takmer polovica opýtaných, pričom takmer polovica z nich (22 % všetkých respondentov) ho používa dokonca veľmi často. Oproti roku 2000, keď to bolo 13,6 % spotrebiteľov alebo roku 1998, keď takto odpovedalo 11,4 %, je to výrazný rast. S rastúcou náročnosťou slovenských zákazníkov to však ešte nie je také jednoznačné. Spomínaná štúdia agentúry GfK hovorí, že aj keď takmer 70 % zákazníkov menovalo aspoň jeden

dôvod na nespokojnosť,

len 30 % z nich sa sťažovalo. M. Dokoupil upozorňuje na to, že aj keď sa náš trh stane súčasťou veľkého vnútorného trhu EÚ, neexistuje v skutočnosti nič také ako európsky spotrebiteľ. Ten je iný v každej jednej krajine a zachováva si svoje špecifické črty napriek tomu, že všade vyrástli na pohľad rovnaké hypermarkety a supermarkety. Napríklad v Portugalsku nájdete v supermarketoch v oddelení čerstvých potravín aj obrovské koše so sušenou treskou, ktorých zápach by celkom isto nestrpeli zákazníci v žiadnej inej európskej krajine. Možno je však v tejto súvislosti zaujímavá poznámka M. Dokoupila o potrebe opäť definovať stredoeurópsky región. Ten totiž stavia na zhodných tradíciách a vyzerá to tak, že krajiny, ktoré ho tvoria, sa budú čoraz viac a viac k sebe primkýnať. Okrem toho razí tézu jedného česko-slovenského trhu. „Aj keď ide formálne o dva trhy, v mnohých oblastiach fungujú de facto ako jeden. Napríklad aj preto, že celý rad medzinárodných firiem riadi svoje aktivity v oboch krajinách z jedného miesta, a to napriek tomu, že v ostatných prípadoch dodržiavajú systém jedna krajina - jeden manažment,“ povedal pre Hd a pokračoval: „Tieto dve krajiny sú si pre seba vzájomne prvým priestorom na expanziu. Veľa

lokálnych firiem

tam má svoje jediné zahraničné aktivity, české na Slovensku a slovenské v Českej republike.“ Nezanedbateľná je podľa neho aj jazyková blízkosť, i to, že v oblasti maloobchodu má väčšina firiem pre obe krajiny spoločný Key Account Management. Aj tak si však slovenský trh zachováva a zrejme si aj naďalej bude zachovávať svoje špecifické črty. Tie spočívajú napríklad v silnej pozícii družstevného obchodu i v tom, že počet hypermarketov je menší ako v Česku.

M. Dokoupil vidí po vstupe do EÚ veľký priestor na rozvoj nepotravinárskeho obchodu, osobitne s textilným a odevným tovarom a predpovedá rozšírenie ponuky na nových predajných plochách, prehĺbenie v špecializovaných predajniach, ba aj znižovanie cien. S tým sa však nestotožňuje Oľga Drahovská z agentúry Terno, ktorá sústavne sleduje vývoj v obchode s textilným a odevným tovarom. Jej skepticizmus vyplýva z nízkej kúpyschopnosti slovenského spotrebiteľa, ktorý zatiaľ nie je pripravený míňať

väčšie sumy

peňazí na iné tovary ako potraviny a najzákladnejšie ošatenie a obutie. Práve v rozvoji odbytu spotrebného tovaru na domácom trhu vidí však M. Dokoupil šancu na expanziu pre jeho výrobcov. Napríklad tak, že cez svojich súčasných zákazníkov sa medzinárodné obchodné reťazce môžu dostať do ďalších krajín. Dá sa tiež očakávať, že obchodníci v stredoeurópskom regióne budú prehodnocovať portfólio svojich dodávateľov. To je pre výrobcov príležitosť, ale aj riziko.

Zuzana Krútka

Tabuľka do rastra:

Faktory nevyhnutné na využitie príležitosti pre dodávateľa

• Dostatočná výrobná kapacita

• Silná pozícia na domácom trhu (referencie)

• Certifikát kvality (štandardy GSFI, ISO atď.)

• Schopnosť komunikovať v angličtine

• Zvládnutá logistika

• Exportné skúsenosti

• Aktívny prístup

Zdroj: Incoma Consult