Frekventovaný smer západ - východ

Vstupom do únie narastie konkurencia, zvýšia sa nároky na kvalitu dopravných prostriedkov

Pri definovaní obchodnej stratégie na rok 2004 vychádza Železničná spoločnosť, a. s., (ZSSK) z tohtoročných priebežných výsledkov. V porovnaní s uplynulým rokom dosiahla za desať mesiacov mierne vyšší objem prepravy, nedarí sa jej však plniť podnikateľský plán, ktorý bol náročnejší ako skutočnosť minulého roka. Aj keď ešte nie je koniec roka, predpokladá sa celková strata nákladnej prepravy vo výške 1,43 milióna ton v porovnaní s plánovanými výkonmi. Je to dôsledok vývoja ekonomiky Slovenska a okolitých štátov, ale aj rozmachu cestnej dopravy. Počas roka sa, žiaľ, nahromadili aj ďalšie negatíva. Napríklad, za všetky spomeňme aspoň februárový celosieťový štrajk na slovenských železniciach. O obchodnej stratégii Železničnej spoločnosti na rok 2004 sme hovorili s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Ing. Pavlom Kužmom.

Slovenskí železničiari zatiaľ doplácajú na relatívne vysoké náklady. Ktorým smerom sa bude uberať obchodná politika spoločnosti v budúcom roku?

- Významnou oblasťou a faktorom pre budúcu existenciu spoločnosti sú spomínané samotné náklady, ktoré za rok 2002 dosiahli 27,18 mld. Sk. Medzi hlavné položky patria náklady za dopravnú cestu, mzdy, oprava, údržba a náklady na trakčnú energiu. Ak firmy takých rozmerov, ako sú železnice či železniční operátori, sa v súčasnom rýchle meniacom prostredí nezamerajú na sledovanie

vlastnej efektívnosti

a nákladovosti, bude to mať za následok ich postupný úpadok. Z tohto dôvodu aj aktualizovaná stratégia spoločnosti na roky 2004 - 2008 je smerovaná na zefektívňovanie a sledovanie každej činnosti, predovšetkým z hľadiska nákladovosti a návratnosti vloženého kapitálu.

Odborníci tvrdia, že na Slovensku máme drahú železničnú dopravnú cestu, keďže štát neprispieva na dopravu toľko, čo v iných krajinách. - K najdôležitejším prvkom, ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť železnice, bude patriť aj v budúcom roku výška poplatku za použitie železničnej dopravnej cesty a kvalita poskytovaných služieb. Pri analýze ekonomických ukazovateľov ZSSK za prvý polrok 2003 treba skonštatovať, že podiel nákladov na ich použitie predstavuje až 41,5 % celkových tržieb za prepravu a asi 30 % z celkových nákladov. Pri porovnaní so susednými železničnými podnikmi je ZSSK na tom jednoznačne najhoršie. Napríklad na Českých dráhach sa tieto náklady pohybujú pod 10 % z celkových nákladov, v Rakúsku je to okolo 7 %, v Maďarsku tiež pod 10 % a v poľských železniciach okolo 20 % nákladov. Aj z tohto pomeru je vidieť, kde sú kľúčové faktory poklesu objemu prepráv, predovšetkým v režime vnútro, kde už železničná nákladná doprava stráca šancu konkurovať kamiónovej doprave. Tu je potrebná podpora tak zo strany štátu cez nepriame nástroje, ako aj zo strany manažéra železničnej infraštruktúry cez diferencovaný prístup s výškou poplatku k jednotlivým prepravám. Ekonomické výsledky Železníc SR i Železničnej spoločnosti sú vzájomne previazané. Riešite v súčinnosti tieto problémy?

- Pochopiteľne, že pokles prepravných výkonov našej spoločnosti ako dopravcu sa citeľne týka aj prevádzkovateľa dráhy - ŽSR. Preto obidve samostatne existujúce firmy hľadajú spoločné východisko na zastavenie tohto nepriaznivého vývoja. ŽSR už deklarovali podporné stanovisko vo veci zníženia poplatku za dopravnú cestu, ktorý je v súčasnosti jedným z najvyšších v Európe. ZSSK preto navrhla niektoré alternatívy diferenciácie tohto poplatku. V rámci opatrení sa ZSSK snaží aj o presmerovanie prepráv na dlhšie vzdialenosti. ZSSK ďalej navrhuje, aby sa diferencovaná

výška poplatku

dotkla aj prepráv s tendenciou poklesu, čím by sa vlastne podporili tie segmenty, ktoré sú najmenej konkurencieschopné na trhu. Treťou „zvýhodnenou“ oblasťou z hľadiska poplatkov by sa mali stať aj nové prepravy. Uvažuje sa o podpore prepráv sever - juh a späť cez PPS Skalité, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť proti prepravám ČD. Pri súčasných cenách totiž predstavujú náklady za použitie ŽDC v tranzite Skalité/Čadca - Komárno až 68 % z prepravného! Zrejme jednou z prvoradých úloh je jednoznačne podpora obchodu.

- Určite, veď výnosy firmy z nákladnej prepravy tvoria asi 70 % všetkých jej výnosov. ZSSK vidí priestor na zvyšovanie tržieb v značnej podpore obchodnej činnosti smerovanej na každý existujúci, ale aj potenciálny obchodný prípad. Dôraz sa v ďalšom období bude klásť predovšetkým na spôsob a na schopnosť predaja toho, čo železnica v spolupráci s ďalšími subjektmi (napríklad zasielatelia) ponúka. Toto smerovanie by nemalo ostať len na aktivitách v SR, ale postupne sa rozrásť aj smerom do zahraničia. Ďalšie možnosti sú v oblasti úzkej spolupráce medzi jednotlivými železničnými správami, formou vytvorenia spoločných prepravných či tarifných združení s cieľom komplexnej ponuky prepravy tovaru na celej prepravnej ceste. Takáto spolupráca železničných správ dokáže zákazníkovi ponúknuť zaujímavú cenu, plne konkurencieschopnú voči ostatným dopravcom. Významnou udalosťou bude vstup Slovenska do Európskej únie.

- Musíme sa na to dobre pripraviť, veď Európska komisia pripravuje tzv. druhý železničný balíček, v ktorom navrhuje zrýchlenie celkovej liberalizácie pre medzinárodnú nákladnú dopravu už od 1. 1. 2006 namiesto pôvodného termínu 15. 8. 2008. Sústredí sa predovšetkým na medzinárodnú liberalizáciu dopravy, rozvoj trhu, úroveň bezpečnosti a poskytovanie pracovných podmienok. Dôsledkom liberalizácie bude aj nová smernica pre bezpečnosť, ktorá

definuje ciele

v železničnej doprave. Európsky parlament navrhuje otvoriť aj problematiku komerčnej dopravy cudzím dopravcom medzi dvoma bodmi v štáte, v ktorom nie sú zaregistrovaní. Uvedený druh dopravy by mal byť dopravcom umožnený od 1. 1. 2007. Slovensko sa po vstupe do EÚ stane súčasťou jednotného trhu s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb a kapitálu medzi 25 krajinami tak, ako by išlo o jednu krajinu. Efekty integrácie SR do EÚ sa predovšetkým spájajú s výhodami colnej únie. Ide o efekty vyplývajúce z odstránenia prekážok obchodu, ktoré rozširujú trh a sú predpokladom ďalšieho rozvoja obchodu. Vstupom do EÚ a na jej jednotný vnútorný trh nahradí colné formality nový štatistický a kontrolný systém, ktorý nebude založený na kontrole tovaru alebo colných dokladov. Týmto sa vlastne zrušia všetky

colné kontroly

na hraniciach pre pohyb tovaru v rámci EÚ. To v plnej miere ovplyvní pohyb tovaru a osôb po železnici rovnako ako ostatné sektory ekonomiky. ZSSK sa po vstupe SR do Európskej únie v máji 2004 bude musieť výrazne orientovať na kooperáciu a koordináciu so zahraničnými dopravcami, prípadne vybudovať svoj vlastný riadiaci systém nákladných vozňov. V roku 2005 nadobudne platnosť novelizovaný predpis RIV - Dohovor o vzájomnom používaní nákladných vozňov medzi železničnými dopravno-prepravnými podnikmi. Domovským železniciam odpadne povinnosť organizácie riadenia nákladných vozňov a koordinácie ich ďalšieho smerovania na svojom území. Naopak, vlastnícka železnica bude môcť disponovať svojím vozňom aj na druhej železnici. Toto opatrenie prinesie zásadnú zmenu systému pri riadení vozňov, vyvolá potrebu užšej spolupráce medzi železničnými správami a prinúti železnice lepšie využívať ložný priestor.

Náš vstup do EÚ prinesie pre Železničnú spoločnosť viacero zmien. Vymenujte niektoré, ktoré budú mať priaznivý dosah pre železnice.

- Ide najmä o možnosť voľného pohybu tovaru a možnosť modernizácie výrobných kapacít. Dôjde k odstráneniu technických a obchodných prekážok, zavedeniu spoločného colného sadzobníka, čím vzniknú úspory pri pohybe tovaru. Aj pre železnicu sa otvorí trh s 500 miliónmi obyvateľov, a tým potenciál nárastu prepráv, očakáva sa ďalšia alokácia výrobných závodov v strednej a vo východnej Európe. Po vstupe Slovenska do EÚ sa všeobecne očakáva rýchly nárast prepravy celkového objemu tovaru, predovšetkým v smere západ - východ. Prognózy EÚ a domácich prognostických inštitúcií sa pohybujú okolo 10 % súčasného objemu. Predpokladá sa, že tento rast by mal zhruba kopírovať rast HDP v SR. Samozrejme, naša Železničná spoločnosť nezanedbáva ani riziká, ktoré vyplynú z pričlenenia Slovenska do EÚ. Narastie konkurencia zahraničných dopravcov, zvýšia sa nároky na kvalitu dopravných prostriedkov. Bude komplikovanejšie orientovať sa na globálnom trhu a treba rátať aj s celkovým zvýšením cenovej hladiny, predovšetkým energií (elektrina, plyn) a pohonných látok (nafta).