Mierové plány nad zlato

Projekty pre izraelsko-palestínsky konflikt ignorujú realitu

Iniciatívy a plány, obsadenie Iraku, nová palestínska vláda, to všetko nasvedčovalo tomu, že na Blízkom východe zavládne (v určitom rozsahu) mier. Opak je však pravdou. Krvavé atentáty v Izraeli a prestrelky na palestínskych územiach, pri ktorých prichádzajú o život desiatky ľudí, vrátane malých detí, sú na dennom poriadku a o zastavení „špirály násilia“ možno vážne pochybovať.

A to od začiatku roka bolo obom súperiacim stranám predložených niekoľko mierových plánov. Najznámejšia je takzvaná cestovná mapa, ktorú vypracovali Spojené štáty, OSN, Európska únia a Rusko. Plán počíta okrem iného s vytvorením samostatného palestínskeho štátu od roku 2005, ukončením palestínskych násilností a terorizmu, zmrazením výstavby židovských osád na okupovaných územiach, ukončením izraelsko-palestínskeho konfliktu a s uznaním práva Izraela na existenciu v mieri a bezpečí od arabských štátov.

Na druhej strane existuje projekt židovských osadníkov, ktorý vylučuje vytvorenie palestínskeho štátu, podobne ako odstránenie čo len jedinej židovskej osady na palestínskych územiach. Predpokladá likvidáciu terorizmu, vynechanie princípu mieru výmenou za územia, administratívnu autonómiu pre Arabov a uzavretie konečnej regionálnej dohody.

Niekde uprostred sa pohybuje návrh izraelskej opozičnej Strany práce. Plán súhlasí so vznikom palestínskeho štátu a stiahnutím Izraela prakticky zo všetkých okupovaných území od roku 1967. Izraelčania aj Palestínčania sa majú podieľať na spoločnej správe Jeruzalema, je však zakázaný návrat palestínskych utečencov a ich potomkov. V prípade neúspechu plánu má nasledovať „,jednostranné oddelenie“ Izraela od Palestínčanov.

Všeobecným problémom projektov (a to ešte existujú minimálne dva ďalšie) je to, že ich vlastne nikto neberie vážne a väčšinou ako keby boli určené pre fiktívne obyvateľstvo a nie skutočných a živých ľudí, nachádzajúcich sa v oblasti konfliktu. Navyše ani jeden z nich neuspokojuje všetky zúčastnené strany, ako aj ignoruje skutočnosť, že niečo iné sú sľuby a niečo iné skutky, ktoré sa odohrávajú za chrbtami dohôd a prísľubov.

Trpezlivosť dochádza aj najbližšiemu spojencovi Izraela Spojeným štátom. Tie sa rozhodli znížiť na tento rok o 290 miliónov dolárov bankové záruky, ktoré prisľúbili Tel Avivu na rozvoj. Suma zodpovedá nákladom, ktoré podľa odhadov USA boli vynaložené pri výstavbe židovských kolónií na palestínskych územiach. Uvedené peniaze zahŕňajú aj náklady na stavbu bezpečnostného oplotenia, ktorý Izrael buduje na západnom brehu Jordánu, napriek nesúhlasu celého medzinárodného spoločenstva.

Aká je reakcia Izraela na krok Washingtonu? „V otázkach spojených s bezpečnosťou Izraela a jeho obyvateľov Izrael neustúpi,“ vyhlásil izraelský premiér Ariel Šaron. Potom asi nezostane nič iného, iba čakať, ktorá strana sa rýchlejšie vyčerpá a skolabuje. A takéto riešenie by bolo hanbou pre celý svet.

Mladen Bosiočič