KONEČNÉ CENY ELEKTRINY SÚ NAĎALEJ OTÁZNIKOM

Tri rozvodné energetické podniky - Východoslovenská energetika (VSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Západoslovenská energetika (ZSE) mali do konca minulého týždňa, konkrétne do 31. októbra, predložiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) analýzu svojich oprávnených nákladov. Tie by už v najbližších dňoch mala posúdiť Regulačná rada. Až na základe jej rozhodnutia bude jasné, o koľko sa od 1. januára zvýšia ceny elektrickej energie. Pripomeňme, že ÚRSO vznikol na základe zákona č. 276 z roku 2001. Podľa jeho znenia ÚRSO s účinnosťou od 1. januára 2003 stanovuje okrem cien plynu aj ďalšie regulované ceny - vodné, stočné, teplo, plyn. Už vlani, keď predstavitelia ÚRSO avizovali, že od začiatku tohto roka sa ceny elektriny zvyšujú v priemere o 19,82 %, tvrdili, že ide o posledné výraznejšie zvýšenie. Ďalšie už bude kopírovať maximálne infláciu. Týmto vlaňajším rozhodnutím sa konečne odstránili dlhoročné deformácie a ceny už zohľadňujú oprávnené náklady regulovaných subjektov, plus primeraný zisk. Regulačná rada teda zatiaľ na základe predložených materiálov stanovila len maximálne ceny pre Slovenské elektrárne a Slovenskú prenosovú a elektrizačnú sústavu (SEPS). Z vyjadrenia niektorých zástupcov ÚRSO vyplýva, že zvýšenie nezahrnie ani polovičnú

mieru inflácie,

približne 7 %. Maximálna cena elektriny zo SE sa zvýši o 2,3 %, a to na 1301 Sk/MWh. Odberateľmi elektriny zo SE sú ZSE, SSE, VSE a štyri veľké slovenské podniky. Navyše sa okrem toho znížia ceny za tzv. podporné služby. Konkrétne sa zníži systémový poplatok o 0,7 % na 440 Sk/MWh a tiež poplatok za systémové náklady o 12,7 % na 151 Sk/ MWh. Pre odberateľov z radov podnikateľských subjektov, ktoré majú vlastný zdroj na výrobu elektrickej energie, je dobrou správou aj rozhodnutie, že sa poplatok za tzv. rezervný výkon platiť nebude ani v budúcom roku. Dodajme, že jeho stanovenie na tento rok, a to na výšku 175 Sk za MWh elektrickej energie vyvolalo ostré protesty. Dotknuté podniky síce uznali fakt, že za pripravenosť sústavy nahradiť v prípade poruchy podnikový zdroj treba platiť určitý poplatok, ale nesúhlasili s jeho výškou a tiež so zistením, že podobný poplatok bol v susednom Česku výrazne nižší. Dokonca údajne ho vyberali aj distribučné podniky. ÚRSO pred ich argumentmi cúvol. Najskôr platenie poplatku posunul od júla a nakoniec ho od druhého polroka nezaviedol. Pre SE to však bola nečakaná strata, za celý tento rok dovedna vo výške 440 mil. Sk. Pokiaľ ide o veľkoodberateľov elektrickej energie, ÚRSO vo svojom rozhodnutí na budúci rok neignoroval ani požiadavky ponechať maximálne ceny za elektrinu.

O čo ide?

Riaditeľ kancelárie ÚRSO a poradca Regulačnej rady Miroslav Škorník nám vysvetlil, že veľkopodnikatelia protestovali proti tarifám ako pevným cenám, lebo by nemali možnosť reagovať pružne na vývoj trhu. V roku 2003 neboli zafixované žiadne stanovené tarify pásmových produktov. Ich stanovenie je však cestou k vyššej transparentnosti a prehľadnosti. Výsledkom rokovaní na ministerstve hospodárstva i na ÚRSO je napokon kompromis. Na rok 2004 sa maximálna cena rozbila do požadovaných taríf. Maximálna cena je však pohyblivá smerom dolu, ale jej zníženie sa musí vzťahovať na všetkých odberateľov v danom pásme. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. januára sa otvára trh s elektrickou energiou pre všetkých oprávnených odberateľov s priemernou ročnou spotrebou nad 20 GWh, zaujímalo nás, akú šancu budú mať SE udržať si ich, keď sa prípadné zníženie maximálnej ceny musí dotknúť všetkých v danom pásme. M. Škorník dodal, že je to vec obchodnej stratégie SE. No informácie z odbornej verejnosti signalizujú, že ceny sú nastavené tak, aby SE

mohli konkurovať

iným dodávateľom, najmä zo zahraničia. Dokonca určití odberatelia, ktorí v súčasnosti dovážali elektrinu, zmenili vraj názor a reagujú na ponuky SE. Aj M. Škorník zdôraznil, že konkrétne čísla celkového priemerného zvýšenia cien elektrickej energie sa nedajú ešte povedať. Súčasná priemerná cena za 1 MWh elektriny je 2861 Sk. Dnes vieme len maximimálnu priemernú cenu elektriny zo SE a výšky uvedených podporných služieb. Kým sa však pod tohtoročné priemerné zvýšenie cien elektriny (o 19,82 %) podpísali Slovenské elektrárne 6 percentami, rozvodné podniky asi 11,62 percenta a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava dokonca iba 1,21 percenta, na budúci rok to bude podľa vyjadrenia M. Škorníka skutočne menej. Nielen zo strany SE (o uvedených 2,3 %) či SEPS (menej ako vlaňajších 1,21 %), ale aj zo strany rozvodných podnikov. Na margo zvýšenia cien elektriny M. Škorník tiež povedal, že avizované zvýšenia sú bez DPH. Navyše, iné priemerné zvýšenie bude opäť

v každom regióne,

iné v jednotlivých kategóriách odberateľov. Vyššie zvýšenie sa očakáva v tých regiónoch, kde v tomto roku krížové dotácie ešte úplne neodstránili. V súvislosti s diskusiami okolo oprávnených a uviaznutých nákladov regulovaných subjektov nás zaujímalo, aká výška uviaznutých nákladov SE (odhaduje sa na 20 až 40 mld. Sk) sa zohľadnila v stanovení maximálnych cien, keďže ich vzrast je skutočne minimálny. M. Škorník odpovedal len toľko, že uviaznuté náklady do maximálnych cien nezahrnuli. Prečo, to sme sa nedozvedeli. Z vyjadrení kompetentných však vyplýva, že tento problém sa bude pravdepodobne riešiť v rámci privatizácie SE a ceny za predaj ponúknutého balíka akcií SE. To znamená, že na uviaznuté náklady nedoplatíme v cenách za elektrinu, ale v nižších príjmoch z privatizácie.

Zdena Rabayová