Namiesto daňovej amnestie

Otvorený list prezidentovi, všetkým politickým stranám s volebnými preferenciami nad tri percentá, poslancom, premiérovi, vicepremiérovi, ministrovi financií, členom Hospodárskeho klubu, ktorí sú poslancami NR SR, ale aj ďalším osobnostiam, ktorý sme pod titulkom Ako prinavrátiť miliardy z cudziny uverejnili 30. októbra z titulnej strany, vyvolal okamžité reakcie. Zaznamenali sme aj tento názor...

Zatiaľ to ľudia iba tušili, váš článok je šokujúci otvorenosťou, ale i zúfalosťou riešenia, ktoré navrhujete:

Daňová amnestia. A čo ďalej? Kto naivne uverí, že si zbohatlíci svoj finančný majetok premiestnia do bánk na Slovensku a že tu budú skupovať vo veľkom majetky? Prečo by to robili? Komu by to pomohlo a čo by sa tým vyriešilo, azda naozaj zúfalo veríme, že preto by sa Hyundai a ďalší investori rozhodli uprednostniť naše polia pred maďarskými? Je to nesprávne riešenie problému.

Ak môžem citovať: „Osobitne však ide o ich vnímanie sociálnych dosahov na najširšie vrstvy obyvateľstva, ktoré sú dôsledkom transformačných chýb, omylov a mnohých nezákonností.“ Ak konečne uznáme, že sme robili transformačné chyby a nezákonnosti, mali by sme trestným stíhaním postaviť konkrétnych vinníkov pred súd. Ak sa naša justícia snaží stíhať zločiny komunizmu, rovnako demokraticky by sa mala zaoberať zločinmi majetkového podvodu voči spoločnosti, kedysi bol známy pojem defraudácia.

Citujem: „Nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte je nesporným faktom. Takmer štyri pätiny obyvateľstva sú viac-menej nespokojné s hospodárskym a celkovým vývojom pomerov v našom štáte. Parlament aj vláda by mali v takejto situácii vnímať, prečo sa stratili a kde sú odložené financie z domácej ekonomiky, a pokúsiť sa o hrubú čiaru za minulosťou. Bez ohľadu na to, že by bola nezákonnosť amnestovaná. Demoralizačný efekt, ktorý by sa prejavil u väčšiny občanov, by bol predsa postupne zmierňovaný rozmachom investícií.“ Demoralizačný efekt v národe sa prejavil už veľmi skoro po prvej vlne privatizácie, takže naozaj niet prečo brať ohľady na morálku. Máme v tom už historickú prax po roku 1938 a po roku 1948. Ale parlament a vláda, ak pripustia, že existovala nezákonnosť a budú mať dôkazy vedúce k tomu, kde sú uložené a kam sa stratili miliardy, je predsa z ústavy povinná potrestať tieto zločiny a majetok nechať prepadnúť do štátneho vlastníctva. Alebo už máme azda v ústave zakotvený článok o beztrestnosti podvodu? To by sme boli naozaj na špici reformných krajín.

Triezvo uvažujúci človek musí chápať váš článok ako otvorenú provokáciu voči verejnej mienke, takto konajú špičkoví publicisti vo svetových médiách, to je v poriadku. Názory sa asi vyroja rôzne a je dobre, že nastoľujete problémy a témy, ktoré by súčasná vláda i parlament radšej nikdy nepočuli. Azda preto sa radšej hašteria o pozície a bojujú proti neviditeľným skupinkám, potom nemusia byť zodpovední za tieto takto zverejnené problémy.

Ak ste však informovali odbornú verejnosť, a tento denník je určený topmanažérom, o probléme, ktorý sa takto dostáva do centra pozornosti, je potrebné hľadať aj iné riešenia ako tie, ktoré vám nadiktovala bezmocná zúfalosť v podobe daňovej amnestie. S plnou vážnosťou, pretože v demokratickom svete bez komunistickej totality by to malo byť uskutočniteľné právnou formou, sa pýtame:

A čo takto znárodniť dané majetky, oficiálne zablokovať autoritou vlády Slovenskej republiky v zahraničí finančné účty tým všetkým, ktorí sa nebudú vedieť preukázať právne bezchybným nadobudnutím majetku? Pravdaže, finančnú špekuláciu by sme museli definovať tak jednoznačne, aby sme ju odlíšili od nadobudnutia majetku výhodným obchodom. Ak vedia demokratické vlády zablokovať účty kdekoľvek na svete v prípade podozrenia z príslušnosti k teroristickým skupinám, ak je to bežná metóda v prípade postihu medzinárodných defraudantov a finančných podvodníkov, prečo nie?

Kto sa dnes, v novembri 2003, bojí slova znárodnenie, ak nie je spojené so zmenou spoločenského režimu a ak prinesie finančné prostriedky do štátneho rozpočtu? V Spojenom kráľovstve majú National Trust, inštitúciu vzdialeno pripomínajúcu náš Fond národného majetku, ktorý spravuje majetky akýmkoľvek spôsobom „znárodnené“, teda darované, zdedené, opustené, vyvlastnené a odobraté, prepadnuté štátu, a tento trust je efektívnejším a spoľahlivejším vlastníkom ako mnohý súkromný majiteľ. Nielenže tým vychováme majiteľov k zodpovednosti za správu svojho majetku, aby boli skutočnými „piliermi demokratickej spoločnosti“, ale vrátime tým k dispozícii štátnemu rozpočtu finančné prostriedky a majetkové práva, ktoré pomôžu ozdraviť a „rozchodiť“ verejné financie.

Tento názor okamžite „roztrhajú v zuboch“ neoliberáli Miklošovej a Kaníkovej „skupinky“, ale nasledujúca vláda s ním môže reálne rátať, pričom sa nemusí báť pejoratívnych označení, lebo ak sa prinavráti do štátneho rozpočtu čo len štvrtina „nakradnutých“ prostriedkov, slovenská spoločnosť poskočí vpred aj bez podlízania sa prieberčivým zahraničným investorom.

Rozmýšľajme, nesúďme hneď ideologicky. Pretože ak to neurobíme my, môže sa stať, že to napraví o pár rokov nejaká vláda, ktorá bude chcieť naozaj zmeniť aj režim. Žijeme v stredoeurópskom priestore, kde platí extrémny mantinelizmus a osudová časová dvadsaťročná perióda, ktorá vždy menila osudy Čechov a Slovákov, sa pomaly napĺňa.

Ing. P. Zajac-Vanka

KMI Bratislava