Minister už nemôže ustúpiť

Lepšie spravovať majetok štátu je podľa S. Kozlíka len otázka vôle

Ministerstvo financií zatiaľ nemieni ustúpiť z pozície, podľa ktorej by mal byť v štátnom rozpočte na rok 2004 udržaný deficit verejných financií na úrovni 3,9 percenta z HDP. V súvislosti s navýšením vlastných rozpočtov však viac prostriedkov požadujú napríklad poľnohospodári na priame platby, ale aj samospráva miest a obcí Slovenska. V tejto súvislosti sme sa spýtali poslanca Národnej rady SR, exministra financií Sergeja Kozlíka, ako vidí možnosti financovania poľnohospodárov v budúcom roku. Cieľom je, aby sa priblížili v priamych platbách poľnohospodárom v Maďarsku a Českej republike, pričom SMK to považuje za svoju prioritu. „Ako to politicky vyrieši (SMK), nechcem komentovať. Nevylučujem, že v záverečnej fáze rokovania o štátnom rozpočte to jednoducho (deficit) vyletí na 3,94 alebo 3,95 percenta. Minister financií však nemôže nikdy ustúpiť takejto požiadavke v rámci bežnej rozpravy k štátnemu rozpočtu. Sergej Kozlík pripomína, že určenie deficitu pri zostavovaní rozpočtu je len hra s číslami. „Je bezproblémové namaľovať 3,9 percenta a mať pritom v rozpočte 10- až 15-miliardové riziko, ktoré sa potom bude riešiť štátnymi finančnými aktívami, ako to chce vláda urobiť v tomto roku. Číslo 3,9 je magická hranica, ktorú minister financií musí držať, hoci tá jedna desatina nemá podstatný vplyv.“ V tomto zmysle vie pochopiť postoj vlády aj ministra financií Ivana Mikloša. Skôr ho však zaujíma,

aké riziká sú

v rozpočte skryté. Rozpočet na rok 2004 sa podľa neho vyznačuje aj tým, že prenáša časť rozpočtových problémov vlády do verejného okruhu cez financovanie samosprávnych orgánov. „Nikto však nevie povedať, čo stojí ktorá kompetencia. Nikto nevie tie čísla verifikovať.“ Zaujímalo nás, ako tento bývalý minister financií vníma situáciu okolo príchodu a prípadného záujmu ďalších zahraničných automobiliek postaviť na Slovensku nové závody na produkciu osobných vozidiel. Či by slovenská ekonomika nemala z dôvodu budúcej možnej recesie tohto priemyslu vo svete pre istotu viac diverzifikovať svoj výrobno-technický potenciál. „Zahraničné priame výrobné investície treba brať so všetkými rizikami. Je tu riziko, že sa to o niekoľko rokov presunie smerom na východ, ale medzitým sa u nás založia trendy, naviažu na ne domáci dodávatelia a vznikne u nás priemyselný fenomén.“ Z dôvodu obavy budúceho odchodu zahraničného investora od nás by však ich súčasný príchod podľa neho nemal byť prekážkou.

Pretože viacerí členovia súčasnej vlády často zdôrazňujú, že štát je zlým vlastníkom, a preto treba privatizovať, spýtali sme sa S. Kozlíka, či je to naozaj tak a či

jediným liekom

je na to len proklamovaná privatizácia. Exminister pripomína, že štát, pokiaľ vlastnil deväťdesiat a viac percent majetku, „tak to nemohol stíhať, lebo štát je inštitúcia. Ale dnes spravuje počet podnikov, ktoré sa dajú zrátať na prstoch ruky. Sú to veľké strategické firmy a celé je to o tom, ako kvalitne sú pripravené zákony a legislatívne normy, ktoré stanovujú ich manažérom rámce správania. Ak dokážu podniky sieťových odvetví efektívne spravovať Nemci, Francúzi a ďalší, prečo by sme to nemali vedieť my. Veď nie sme hlúpejší ani zaostalejší. Je to len otázka vôle,“ zdôraznil.

Vladimír Turanský