Putinovo Rusko a Yukos...

Aféra spojená s ruskou spoločnosťou Yukos a jej šéfom Michailom Chodorkovským posúva Rusko ku kríze, napísal minulý týždeň ruský denník Financial Times. Ďalšie západné denníky sú omnoho menej diplomatické. „Moskovský vzduch teraz znečisťuje závan stalinizmu,“ píše britský denník The Times a dodáva, že zbavenie akcií by mohlo byť zadnými dvierkami pre zoštátnenie. The New York Times zasa obviňuje ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa vracia k metódam z čias KGB. No a čerešničku na tortu dáva americké ministerstvo zahraničných vecí vyhlásením, že „americká vláda je znepokojená spôsobom, akým sú rešpektované a vykonávané zákony, spôsobom, akým sú Rusi chránení“. Až človeku dych zastáva, keď vidí všetku tú odhodlanosť v boji o ochranu práv ropného magnáta.

Eliot Ness poslal Al Caponeho do väzenia pre daňové podvody a vošiel do legendy. Doteraz je prototypom šikovného ochrancu zákona. Ruská prokuratúra z daňových podvodov obvinila človeka, čo okrem iného získal majoritný podiel v podniku, ktorého hodnota sa v najlepších časoch odhadovala na 30 miliárd USD, za poctivo zarobených 300 mil. USD. A teraz ju chce predať zahraničnej konkurencii. V tomto prípade je to už porušovanie ľudských práv a vykročenie k autoritatívnemu režimu. Pravda, nechcem povedať, že Chodorkovskij je to isté, čo bol Al Capone. Chcem len povedať, že by som nedal ruku do ohňa za jeho bezúhonnosť. A som úprimne zvedavý, či by to urobili autori príspevkov, ktorý tak vehementne volajú na poplach kvôli vývoju v Rusku.

Lebo základná otázka v celej afére znie: Je Chodorkovskij vinný? Spreneveril niečo? Obral štát o miliardy? Ak áno, tak si nezaslúži nič iné, ako sedieť a povinnosťou každého vyšetrovateľa, hocikde na svete, by bolo dostať ho za mreže. Veď aj štát má svoje práva. Pritom niet dôvodu neveriť, že ruská prokuratúra má v rukách argumenty na začatie trestného stíhania. Až keď akceptujeme tento fakt, môžeme začať s debatami na iné témy, ako je načasovanie zatknutia, jeho politické pozadie či legálne aspekty vyšetrovania. Podľa všetkého tu všetko naozaj neprebehlo podľa kostolného poriadku, ale keď ako protivníka máte takého vplyvného oligarchu, je otázne, či môžete dbať na úplne všetky formality. Rybaciu polievku, ktorú Chodorkovskij konzumuje vo väzení, by som radšej ani nespomínal.

A ešte slovo k výmene šéfa úradu prezidenta Alexandra Vološina, údajne muža číslo tri v hierarchii Kremľa. Opäť tu dochádza k prehliadnutiu najdôležitejšej otázky. Namiesto rečičiek o tom, akou stratou pre svet obchodu bude odchod tohto spojenca Chodorkovského, by sme sa mali spýtať: Je normálne, aby jeden podnikateľ mal na takej vysokej pozícii človeka, ktorý je ochotný padnúť spolu s ním?

Rastislav Boldocký