Príliš drahé odmietnutie?

Pred štvrťstoročím Rakúšania povedali svoje nie jadrovej energii

Rakúska atómová elektráreň Zwentendorf sa pred 25 rokmi stala symbolom boja proti využívaniu jadrovej energie. Rozhodlo o tom referendum (5. novembra 1978), v ktorom voliči tesnou väčšinou hlasou (50,47 percenta) povedali svoje nie spusteniu už takmer dokončeného zariadenia. V súčasnosti možno polemizovať, či zakonzervovanie jadrovej elektrárne, ktorej výstavba (v rokoch 1972 - 1978) vyšla na sedem miliárd šilingov (509 miliónov eur), bolo správnym krokom alebo nie. Isté je, že vtedajší - legendárny - sociálnodemokratický kancelár Bruno Kreisky, prezývaný tiež slnečný kráľ, utrpel jednu z najťažších politických porážok a pre hnutie zelených nastal okamih zrodu.

Pritom mohlo byť všetko naopak. V prieskumoch až do poslednej chvíle viedli zástancovia spustenia elektrárne. No potom, podľa analytikov, spravil Kreisky taktickú chybu, keď na vrchole svojej popularity, niekoľko dní pred referendom, spojil svoju osobnú budúcnosť s Zwentendorfom. A mnohých voličov ľudovej strany to (určite) naviedlo urobiť krížik v okienku nie.

Stranícke grémiá sociálnodemokratickej strany nakoniec prehovorili kancelára, aby vládol ďalej. Definitívna bodka za atómovými elektrárňami nastala 15. decembra 1978, keď parlament schválil zákon, (dodnes) zakazujúci ich výstavbu a prevádzkovanie v krajine.

Na budovu v Zwentendorfe v súčasnosti dohliada iba jediný pracovník. Vedľajšie priestory elektrárne slúžia za prechodné útočište školákom zo susednej obce. Niektoré zariadenia vrátane už zakúpených palivových článkov skončili v zahraničí, predovšetkým vo Fínsku.

Elektráreň teda pomaly zapadá prachom. Nie však otázka boja proti jadrovej energii, ktorá sa objavuje v heslách a programoch rakúskych (nielen zelených) politických strán. Prípadne sa zorganizuje protestný pochod proti Temelínu... Samotní zelení sedia pevne v rakúskom parlamente, aj keď sú v počte mandátov (17), ktoré získali v posledných voľbách, „iba“ štvrtou najsilnejšou politickou silou v krajine.

„Ľady sa pohli“ aj v inom význame. Rakúsky ústavný súd zrušil takzvanú čiernu listinu krajín, z ktorých bol zakázaný dovoz elektrickej energie do Rakúska. Nariadenie regulačného úradu Energie-Control, vzťahujúce sa aj na import elektriny z Česka, totiž súd označil za protiústavné. „Takýto zákaz dovozu predstavuje z hľadiska medzinárodného práva opatrenie, ktoré môže viesť k závažnej škode vo vzťahoch Rakúska s inými štátmi,“ konštatuje sa v rozhodnutí.

Rakúsky denník Der Standard už dávnejšie upozornil, že klasický rakúsky konzument sa síce rád rozčúli nad jadrovými elektrárňami u susedov, je mu však napokon jedno, odkiaľ dostane prúd, hlavne aby bol cenovo čo najvýhodnejší.

Mladen Bosiočič

RASTER XXX

Bruno Kreisky bol aktívnym členom sociálnodemokratickej strany už 30. rokoch minulého storočia. Po zákaze činnosti strany v roku 1934 pôsobil v ilegalite. Pre svoju politickú činnosť sa niekoľkokrát ocitol vo väzení. Nacistický režim ho prinútil k emigrácii do Švédska. Po vojne pracoval ako novinár, diplomat a od roku 1959 do apríla 1966 bol rakúskym ministrom zahraničných vecí. V rokoch 1970 - 1983 stál na čele rakúskej vlády. Zomrel v roku 1990.