Draniu topánok nebude konca

Reforma verejnej správy sa predraží a skomplikuje kontakt

Niektorí odborníci na verejnú správu upozorňujú, že nie je možné vytrhávať štátnu správu zo systému verejnej správy a posudzovať ju oddelene, tak, ako sa to v poslednom čase podľa nich u nás robí. Časť poslancov Národnej rady SR, ale aj funkcionárov zodpovedných za reformu verejnej správy, akoby už ani nehovorila o verejnej, ale len o štátnej správe. Je veľmi problematické tvrdiť, že nový model usporiadania štátnej správy prinesie finančné úspory. Ten, ktorý sa v súčasnosti oficiálne navrhuje, by mal vraj konečne spĺňať dve základné požiadavky kladené na úrady. Ide už o značne sprofanované zdôrazňovanie požiadavky na približovania sa verejnej správy k občanom a jej efektívnosť. V súčasnosti existuje na miestnej úrovni systém integrovaných úradov miestnej štátnej správy. Má sa však urobiť zmena, podľa ktorej na tej istej úrovni ostane všeobecný úrad a popri ňom niekoľko špecializovaných úradov štátnej správy, ktoré si rezorty vytvárajú ako svoje siete. Hrozí tak, že prehľadnosť verejnej správy z pohľadu občanov sa značne skomplikuje. Pritom ešte ani v súčasnosti ľudia nerozoznávajú rozdiely medzi miestnymi a okresnými úradmi alebo štátnou správou a samosprávou. Pre mnohých ide jednoducho o „národné výbory“. Občania často ani teraz nevedia, a nebudú to vedieť ani po zmenách v štátnej správe, kto akými kompetenciami disponuje. Ak do systému verejnej správy pribudnú ďalšie úrady, bude nielen príliš neprehľadná, ale hrozí jej aj predraženie. Nové úrady budú musieť mať nových prednostov, ďalšie sekretárky, viac vozidiel a vodičov atď. Z pohľadu ľudí a kvality služby, ktoré im majú poskytovať, je tu aj ďalší závažný moment. Ak doteraz občania potrebovali stavebné povolenia a žiadali vyjadrenie od orgánov životného prostredia, vodohospodárstva, stavebného úradu, stačilo, aby prišli

na jedno miesto

a získali jeden podpis. Pritom im plynula zo zákona o správnom konaní jedna, tridsaťdňová lehota. V prípade navrhovaných zmien, ak si prídu vybaviť to isté, stretnú sa aj s tromi lehotami a budú musieť zaplatiť nie jeden, ale viac poplatkov. Tento spôsob v žiadnom prípade nemožno považovať za zvýšenie kvality služieb, pričom hrozí, že v takejto podobe bude legislatíva schválená.

Odborníci na správne právo z vysokých škôl, ale aj ďalších inštitúcií z celého Slovenska i zo zahraničia, nedávno v Bratislave vyjadrili vážne výhrady k spôsobu reformy verejnej správy. Uviedli niekoľko nedostatkov, ktoré zrejme prinesie očakávaná úprava chodu miestnej správy. Napríklad tí, ktorí sa dlhodobo venujú tejto problematike, vedia rozoznať decentralizáciu od dekoncentrácie. O tom sa však u nás na oficiálnej úrovni takmer nehovorí. Decentralizácia je prenos kompetencie z ústredného orgánu štátnej správy na miestny orgán štátnej správy. Ale nie to, ak sa kompetencie presúvajú na samosprávu. V tom prípade ide o dekoncentráciu. Dekoncentrácia je oveľa citlivejšia na

finančné pokrytie

ako decentralizácia. Neuvedomenie si tejto skutočnosti v histórii reforiem už ukázalo, že ak sa pri dekoncentrácii podcení finančné zabezpečenie, dochádza v praxi k veľkým problémom. Napríklad v Anglicku v 70. rokoch minulého storočia došlo k obidvom úkonom s nedostatočným domyslením tohto procesu. Výsledkom bolo, že prudko narástli požiadavky na verejné financie a napokon sa to po roku 1970 výrazne negatívne dotklo samosprávy. Až od polovice osemdesiatych rokov sa začala opäť revitalizovať s pomalým presunom jednotlivých kompetencií a presným vyčíslením ich nákladov. Niektorí odborníci si v tejto súvislosti kladú otázku: Čo ak takáto situácia vznikne aj u nás? Kam sa podeje približne 700 mil. Sk, ktoré sa majú údajne ročne ušetriť v rámci reformy štátnej správy? Sú už niekde zakomponované v štátnom rozpočte alebo sa rozplynú?

Ak je dnes v štátnej správe na okresoch 79 riadiacich pracovníkov, tak rozdrobením by malo vzniknúť 250 obvodných úradov. Potom však bude aj takýto počet vedúcich s kompletným servisom, ktorý šéfovia administratívy budú potrebovať. Experti na správne právo preto neveria deklarovaným úsporám. Dokonca takýto spôsob reformy považujú za hazard,

krok do tmy,

pričom tvrdia, že riadiaci pracovníci, zodpovedajúci za reformu, nevedia do čoho idú. Legislatívne stvárnenie krokov považujú za neprofesionálne, lebo v praxi sa budú prejavovať vážne nedostatky. V tejto súvislosti sme počuli názor, že kto nedokáže riešiť problém, zriadi kompetenciu a kto chce robiť reorganizáciu a nepozná dôverne problém, začne „hýbať“ budovami. To sa údajne v súčasnosti stáva, lebo niet dôveryhodných analýz, ktoré by hovorili o zlepšení chodu štátnej správy, zefektívnení rozhodovacích procesov a vymožiteľnosti práva vo verejnej správe.

Vladimír Turanský