Čo prezrádzajú naše platy

Čím vyššie vzdelanie a príjmové pásmo, tým sú mzdy žien nižšie

Rozdiely medzi mzdami žien v Slovenskej republike sú v porovnaní so mzdami mužov čoraz väčšie - priemerná mzda muža v roku 2002 predstavovala 16 899 Sk a žien 12 125 Sk. Vyplýva to z výsledkov výberového štatistického zisťovania o štruktúre miezd zamestnancov za rok 2002, ktoré spolu s výsledkami výberového štatistického zisťovania o úplných nákladoch práce zverejnil včera Štatistický úrad SR. Do zisťovania o štruktúre miezd bolo zapojených takmer dvetisíc organizácií s viac ako 533-tisíc zamestnancami. Medzi zamestnávateľskými subjektmi však neboli živnostníci, z čoho - ako vysvetlil predseda ŠÚ SR Peter Mach - vyplývajú trochu rozdielne výsledky, než uvádza ŠÚ SR vo svojej pravidelnej správe o mzdovom vývoji, podľa ktorej sa stanovuje priemerná mesačná mzda dosiahnutá v národnom hospodárstve. Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnancov predstavovala podľa tohto výberového zisťovania 14 597 Sk. Vzhľadom na to, že sa používa metodika podľa noriem EÚ, výsledky sú porovnateľné s podobnými zisteniami Eurostatu.

Vráťme sa však k ženám. Ak sa obzrieme trochu dozadu - v roku 1996 predstavovala mzda zamestnankyne 74,9 % zo mzdy muža, v roku 2001 to bolo 74,1 % a v minulom roku 71,7 %. Kým mzda žien je 16,9 % pod celoslovenským priemerom, mzda mužov je 15,8 % nad priemerom. Najmenšie rozdiely medzi mužmi a ženami sú vo vekovej kategórii do 20 rokov, kde ženy dosahujú 88,8 % mzdy mužov. Vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov sú však mzdy žien na úrovni 66,9 % miezd mužov, od 35 do 39 rokov na úrovni 66,3 % a nad 60 rokov predstavujú len 65,5 % mužských miezd. Najväčšie rozdiely sú v Košickom kraj, kde ženy zarábajú 67 % mzdy mužov. Podľa Ivana Chrappa, vedúceho oddelenia štatistiky zamestnanosti a miezd ŠÚ SR, s rastúcimi príjmami rastú aj rozdiely medzi mzdami mužov a žien. U riadiacich pracovníkov sú tieto rozdiely vyššie ako u manuálne pracujúcich. V porovnávaní podľa vzdelania u osôb s vedeckou kvalifikáciou sú výraznejšie rozdiely ako u osôb so základným vzdelaním. Vyplýva to okrem iného aj z toho, že ženy viac pracujú v odvetviach s nízkou cenou práce, ako je školstvo, zdravotníctvo či sociálna sféra. Tendencia vývoja je opačná, pokiaľ ide o rozdiely spôsobené vekom, vzdelaním či zamestnaním, kde sa „nožnice zatvárajú“ medziročne asi o 0,8 bodu.

Z priemernej mzdy pripadá takmer 63 % na základnú mzdu, čosi vyše 12 % na náhrady mzdy, takmer 12 % na prémie a odmeny a takmer 9 % na rôzne príplatky a doplatky. Pri pohľade podľa veku zarábajú najlepšie ľudia od 55 do 59 rokov (16 317 Sk), najmenej zarábajú mladí do 20 rokov (8862 Sk), najbližšie k priemeru je veková skupina medzi štyridsiatkou a 45. rokom (14 748 Sk). Iste neprekvapí, že najlepšie odmeňovaní sú riadiaci pracovníci, napríklad riaditelia a prezidenti veľkých organizácií majú v priemer takmer 75-tisíc Sk, projektanti a analytici výpočtových systémov zarábajú priemerne 34,5 tis., projektanti stavieb 25,8 tis. korún. Najmenej zarábajú nekvalifikovaní zamestnanci - v poľnohospodárstve 8,9 tis. a na stavbách necelých 9-tisíc Sk. Z hľadiska dosiahnutého vzdelania sú na tom najlepšie zamestnanci so vzdelaním vo vedeckej výchove (28 498 Sk), ktorých príjem sa medziročne zvýšil o 18,2 % a s vysokoškolským vzdelaním (24 222 Sk). Ako ukazuje tabuľka, výrazné rozdiely v mzdách sú aj medzi jednotlivými regiónmi.

Zuzana Krútka