Chcú utopiť aj živnostníkov

Kabinet rozhoduje o komorách bez poznania súvislostí

Vláda SR chce zrušiť zo zákona Slovenskú živnostenskú komoru (SŽK), ale táto snaha nie je podložená vecnými argumentmi. SŽK je však v poradí ďalšou komorou, razantne sa ohradzujúcou proti nedávnemu uzneseniu vlády, ktorá v zmene komorového systému na Slovensku vidí boj proti korporativizmu. Názory na činnosť SŽK jej predstaviteľov ešte viac presvedčili o tom, že kabinet zaradením tejto samosprávnej organizácie živnostníkov do skupiny komôr, ktoré „obmedzujú právo na podnikanie alebo sťažujú vstup do podnikateľského prostredia“, nerozhodoval na základe logických argumentov. „Takéto hodnotenie je neodôvodnené a svedčí o tom, že kabinet chce živnostníkov utopiť v rôznych občianskych združeniach,“ zdôrazňuje Slovenská živnostenská komora vo svojom vyhlásení. V oblasti pôsobenia tohto podnikateľského stavu by nepochybne vzniklo niekoľko „iniciatívnych“ občianskych združení, ktoré by ešte viac atomizovali túto spoločenskú vrstvu a nakoniec by tak mohla stratiť svojho reprezentanta.

V súčasnosti SŽK viac či menej zastupuje približne 400-tisíc živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, pričom členstvo v komore nie je povinné. Na jej činnosť štát neprispieva a výdavky si hradí z prostriedkov získaných z členského, výkonov a poskytovaných služieb pre členov aj nečlenov komory. Kto by nahradil jej činnosť, keď na zvýšenie

odbornej úrovne

podnikateľského prostredia zabezpečuje rekvalifikačné skúšky na overenie odborných, teoretických a praktických znalostí? Osvedčenia vydávané príslušným orgánom štátnej správy bez nákladov štátu je jedným z podkladov na vydanie živnostenského oprávnenia pri remeselných činnostiach.

Po vstupe SR do únie budú slovenské podnikateľské subjekty potrebovať potvrdenia o vzdelaní a odbornosti práve od samosprávnej inštitúcie, a to podľa národných predpisov štátov EÚ. Ako uvádzajú predstavitelia SŽK, touto funkciou nemožno poveriť občianske združenia, pretože by vznikla zložitá situácia. Kto by tieto povinnosti vykonával, štát? Túto funkciu plní práve spomínaná komora. V Európskej únii sú živnostníci, malí a strední podnikatelia, váženým stavom, pričom „vláda SR akoby

stratila súdnosť

a chcela rozbiť aj to, čo je funkčné a užitočné“, tvrdia zástupcovia malého podnikateľského stavu. Kabinet sa tvári, akoby jej nezáležalo na rozvoji malého a stredného podnikania, ale deklarácii, ako sa im pomáha alebo ako sa zlepšuje podnikateľské prostredie, je neúrekom. Proti novele zákona, ktorým by bola postihnutá aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) a ďalšie tieto profesijné organizácie, sa už vyslovili mnohí zástupcovia podnikateľskej, bankovej a komunálnej sféry. Podľa právneho experta a bývalého vicepremiéra pre legislatívu Ľubomíra Fogaša sa komorový systém budoval ako súčasť občianskej spoločnosti so zámerom previesť časť právomocí štátu na profesijné samosprávy. Návrh zrušiť aj SOPK je podľa neho nereformný a neodôvodnený. Ak by SOPK nemala ten štatút a povesť, ako dnes má, zrejme by ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) SR neuzavrel s komorou deklaráciu o spolupráci. Tá umožní SOPK vplývať na rozhodnutia úradu. Mohlo by sa také niečo stať, keby pôsobila ako občianske združenie? Na základe dohody sa totiž má ÚRSO zaoberať prípadnými pripomienkami SOPK k všeobecne záväzným predpisom a rozhodnutiam úradu, ktoré nemajú charakter individuálnych rozhodnutí. Zástupcovia SOPK, ktorá vlani tvrdo kritizovala rýchle

zvyšovanie cien

energií, sa tak budú môcť napríklad podieľať aj na tvorbe regulačných rozhodnutí úradu v oblasti cien energií a vody. Hospodársko-obchodné komory Bratislavy a Viedne sa dohodli na strategickej aliancii v záujme vytvorenia spoločného hospodárskeho priestoru v regióne. V zmluve zakotvili konkrétne opatrenia v oblasti výmeny informácií, podpory podnikovej kooperácie a spoločného využívania nástrojov Európskej únie. Predstavitelia podnikateľských samospráv sa tiež zaväzujú motivovať podniky na investovanie a zakladanie firiem na druhej strane hranice. Spolupracovať chcú aj v oblasti vzdelávania a podpory začínajúcich podnikateľov. Všetky spomínané poslania a príklady práce komôr by mala vláda zohľadniť. Pri svojom rozhodovaní o zmene systému nebrala do úvahy nielen profesionálne otázky a potreby podnikateľského stavu, ale ani širokú problematiku vzťahov v EÚ, na profilácii ktorých sa komory výrazne podieľajú.

Vladimír Turanský