Recyklačný fond zvyšuje

Poplatky občanov sa nemusia meniť

Podľa platných smerníc EÚ sa aj v krajinách, ktoré sa chcú stať jej členmi, musí do roku 2006 znížiť množstvo surového skládkovaného odpadu o 25% a do roku 2009 až o 50 % oproti roku 1995. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku sa v porovnaní s krajinami EÚ stále veľké množstvo odpadu ukladá na skládkach, je najvyšší čas prijať účinné opatrenia. Výrazný krok dopredu pri splnení uvedených požiadaviek predstavuje návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý je už v NR SR. A akým spôsobom vytvára návrh zákona účinné nástroje? Postupným zvyšovaním poplatkov za uloženie na skládky. To znamená, že ak producenti odpadov nebudú chcieť platiť vyššie a vyššie poplatky, budú „nútení“ čo najskôr hľadať cesty, ako skládkované množstvá odpadu znížiť. Návrh zákona sa dotkne všetkých pôvodcov a držiteľov odpadov. Podľa predbežných odhadov bude napríklad podnikateľská sféra zaťažená vyššími poplatkami približne v sume 500 miliónov korún ročne. No len v tom prípade, ak zostane množstvo skládkovaného odpadu na nezmenenej úrovni. Na druhej strane iniciuje vznik nových podnikateľských aktivít v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov. Tieto aktivity by mali podporovať aj vyššie územné celky. Práve VÚC totiž získajú zo zvýšených poplatkov za skládkovanie odpadov polovičnú sumu. A tieto ich príjmy budú tvoriť základ na čerpanie finančných prostriedkov z povstupových fondov EÚ. Využiť ich bude možné výlučne na dobudovanie technickej infraštruktúry v oblasti odpadového hospodárstva. Ako včera zdôraznil minister životného prostredia László Miklós - ťažko by jedna obec mohla zo svojich príjmov financovať investície v danej oblasti. Návrh zákona presnejšie tiež definuje výšku poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadu, ktorú platí občan. A to aj v prípade tzv. množstevného zberu. V súčasnosti platný zákon stanovuje síce rozpätie výšky poplatkov od 80 do 1200 korún na osobu a rok, ale okrem tohto prepočtu pripúšťa aj tzv. množstvový zber, čiže kalkuláciu poplatkov podľa počtu kontajnerov. Pri ňom už však hranica nie je stanovená. A práve túto medzeru využili niektoré mestá, a tak poplatky sú vyššie ako horná hranica. Podľa znenia návrhu zákona (udáva prepočet na osobu a deň) to však nebude možné. Tvorcovia návrhu zákona predpokladajú, že uplatňovanie schválenej verzie v praxi prinesie rast poplatkov od obyvateľov vo výške okolo 325 miliónov korún, čo je približne 65 Sk na obyvateľa ročne. Z polovice prostriedkov, ktoré sa teda obciam vrátia (polovica zostane VÚC), by mali urobiť čo najskôr kroky na zníženie objemu skládkovaného odpadu. Keď dosiahnu pokrok - predovšetkým jeho separáciou, kompostovaním a pod., poplatky občanov sa vôbec nemusia zvyšovať. Podstatné tiež je, že výška poplatkov za skládkovanie sa automaticky upraví smerom dolu už aj vtedy, keď obec preukáže, že určité komodity z komunálneho odpadu separuje, tak ako stanovuje návrh zákona. V súvislosti s podporou separácie minister L. Miklós ocenil prínos Recyklačného fondu. Ten podľa nedávno zverejnených informácií od októbra minulého roka do konca septembra podporil 246 miest, obcí a združení obcí. Za preukázané množstvá vyseparovaného odpadu im poskytol príspevky v celkovej hodnote vyše 4,4 milióna korún. Podpredsedníčka Správnej rady REF a starostka obce Brusno Viera Krakovská zdôraznila, že výška príspevkov sa už zvýšila, a to od 1200 do 1800 Sk za tonu (podľa úrovne separácie). Okrem uvedenej sumy Recyklačný fond podporil separáciu v obciach sumou vyše 100 miliónov korún z iných sektorov. A to prostredníctvom schválených projektov, ktoré konkrétne riešili nákup kontajnerov, techniky v odpadovom hospodárstve a pod. Pokiaľ ide o zálohovanie PET fliaš V. Krakovská dodala, že myšlienku podporuje všetkých 57 regionálnych združení ZMOS a ich zástupcovia sa dohodli pomôcť pri rozbehu zálohovania. Napríklad tak, že zadarmo poskytnú skladovacie priestory, kým ich neodvezú na spracovanie. „Dosiaľ platí - výrobca vyrobil, obchodník predal a obec nech sa trápi s odpadom,“ charakterizovala výstižne V. Krakovská súčasný stav. Nemožno zabúdať, že práve PET fľaše tvoria značnú časť komunálneho odpadu. Podľa odborníkov z MŽP SR prázdne PET fľaše z nápojov predstavujú až okolo 30 % z objemu komunálneho odpadu. Aj keď sa separácia rozbieha, stále veľké množstvá (približne 300 miliónov PET fliaš sa v SR ročne spotrebuje) idú nielen na riadené, ale aj čierne skládky. Ich rozrastanie je v rozpore s celosvetovým trendom ochrany životného prostredia.

Zdena Rabayová