Konkurencia Európskej únii?

Európska únia, ktorá je jedným z najsilnejších obchodných blokov na svete, už možno čoskoro stratí svoju poprednú pozíciu. Spojené štáty totiž presadzujú myšlienku Celoamerickej zóne voľného obchodu (FTAA), ktorá by mala zahŕňať 800 miliónov obyvateľov vo všetkých amerických štátov s výnimkou Kuby. Zóna by mala byť prirodzeným rozšírením súčasnej Severoamerickej zóny voľného obchodu (NAFTA), ktorá zahŕňa USA, Kanadu a Mexiko a počtom obyvateľov je podobná EÚ, avšak jej hospodárska previazanosť je oveľa nižšia.

Napriek ambicióznym plánom však úspech nie je zaručený. Prekážkou ostáva odpor niektorých častí obyvateľstva najmä v juhoamerických krajinách, ktoré za snahami o vytvorenie zóny voľného obchodu vidia spôsob, ktorým chcú Spojené štáty ovládnuť ich ekonomiku. Z vlád sa medzi najtvrdohlavejšie radí hlavne brazílska, ktorá by podľa vlastných vyjadrení privítala skôr voľnejšiu verziu FTAA. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva pre REUTERS uviedol, že by chcel vyváženú FTAA, ktorá by krajine garantovala reálny prístup na americké trhy, ale zároveň nechala priestor aj na rozvojovú politiku. Menšie štáty sa však prikláňajú skôr k opačnému názoru a chcú obsiahlejšiu zónu voľného obchodu, keďže si viac všímajú výhody spojené so zvýšením obchodnej výmeny a otvoreným prístupom na trh po odstránení obchodných prekážok.

Rozhovory sa v súčasnosti nachádzajú vo fáze ťažkých rokovaní, keďže žiadna strana nechce ustúpiť. Sporným problémom ostáva aj podpora domácim farmárom zo strany USA. Tá sa nepáči krajinám s vysokým podielom poľnohospodárstva na čele s Brazíliou, ktorá argumentuje, že americké agrodotácie poškodzujú roľníkov v krajinách, ktoré si subvencie nemôžu dovoliť. USA zatiaľ ústupky v tejto oblasti tvrdošijne odmietajú a chcú tieto otázky nechať na rokovania Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Naproti tomu viaceré rozvojové krajiny sa tiež len veľmi nerady vzdávajú dovozných ciel, ktoré sú pre vlády zdrojom príjmu a pre podnikateľov spoľahlivou „ochranou“ pred zahraničnou konkurenciou.

Je teda možné, že plán sa podarí naplniť iba čiastočne. Medzi jednotlivými krajinami sú okrem spomínaných sporov značné ekonomické, ale aj politické rozdiely. Bilaterálnu dohodu už so Spojenými štátmi podpísalo napríklad Čile, ktoré má relatívne vyspelé hospodárstvo, o niektorých ďalších štátoch sa to však nedá povedať. Rozdielny je aj prístup politických elít. Americký obchodný splnomocnenec Robert Zoellick už naznačil, že USA budú rokovať prioritne s tými krajinami, ktoré prejavujú vôľu, čo by mohlo indikovať, že okrem Kuby budú možno v FTAA spočiatku oproti plánu chýbať aj ďalšie štáty.

FTAA nie je jediným projektom, ktorý predpokladá liberalizáciu obchodu. Septembrové rokovania WTO v Mexiku, ktoré sa snažili obmedziť obchodné prekážky celosvetovo, síce zlyhali, ambíciu stať sa najväčšou zónou voľného obchodu na svete však má aj východná Ázia. Tam sa nedávno 10 krajín združených v organizácii ASEAN dohodlo na postupnom otváraní trhov s Indiou aj Čínou. Ak všetko pôjde podľa plánov, neskôr by sa mohlo pripojiť aj Japonsko a Kórejská republika. Podobný projekt, zatiaľ ešte len v plienkach, sa plánuje aj na Strednom východe, kde by chceli Spojené štáty prostredníctvom otvorenia trhov okrem iného utužovať mier.

Snaha tu teda je, je však otázne, či sa kolaps rokovaní WTO prejaví negatívne aj na súčasných plánoch alebo sa cez to strany dokážu preniesť a urobiť kompromisy. Ak chce FTAA dodržať stanovený dátum 31. decembra 2004 na dokončenie rozhovorov, tak už veľa času nemá.

Michal Mušák