|
|||||||||||||||||
Streda 5.Novembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MICHAIL, TU MÁŠ RUSKO, ROB SI S NÍM ČO CHCEŠRastislav Boldocký Čo sa dá vyvodiť zo skutočnosti, keď štátne orgány zatknú osobu z podozrivou minulosťou? Ak v duchu tipujete na fungovanie práva alebo niečo podobné, ste vedľa. Stačí sa jedným okom mrknúť na texty britských denníkov o najnovšej afére Yukosu. Financial Times špekuluje o návrate komunizmu do Ruska. Hoci pripúšťa, že také niečo nehrozí, nezabúda napísať: Rusko nie je krajina, ktorá by ľahko odolala autoritatívnej vláde. Neexistujú tu žiadne hlboké demokratické tradície. Ľudia sa skôr podriaďujú autorite a majú strach z toho, kto zaklope na dvere. A tento niekto je podľa nich prezident Putin, ktorý má strach, aby niekto neohrozil jeho moc, a preto ťahá za páky svojej moci - či už to sú prokurátori, bezpečnostné služby alebo daňové úrady. Ešte ďalej vo svojich špekuláciách zachádza Observer: Dôkazy z minulého týždňa naznačujú, že skutočný Putin je mužom, ktorý súhlasí s brutálnou vojnou v Čečensku, mužom, ktorý prijal bez emócií potopenie ponorky Kursk, a ktorý má kontrolu nad ruskými médiami. Táto dvojtvárnosť sa však musí skončiť. Ak sa Putin rozhodne ísť autoritatívnou cestou, mal by Londýn a Washington prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskom. Mohli by sme sa teraz pustiť do polemík okolo takých pojmov, ako je napríklad náklonnosť národa k autoritatívnemu režimu. Lebo takto nálepkovať celý národ je prinajmenej odvážne. V uvedených ukážkach analýz sú však závažnejšej a ešte menej logické tvrdenia. Hlavne je tu otázka: Prečo by mal Putin totiž len tak, z ničoho nič, prenechať moc oligarchovi Chodorkovskému? Veď ide o človeka, ktorý využil roky anarchie z čias Borisa Jeľcina, aby zvýšil svoj osobný majetok do rozprávkových rozmerov. A teraz by mu ruský prezident podľa názorov britskej tlače mal povedať: Počúvaj Michail, tu máš na dlani celé Rusko, rob si s ním, čo chceš. Ale rozporuplnosť objavujeme aj na ďalších úrovniach. V spomínaných časoch, keď jednotlivci rozobrali obrovský národný majetok, Jeľcin vládol prezidentskými dekrétmi. Západní lídri sa s ním objímali, usmievali na fotkách a prijímali ho do prestížnych medzinárodných organizácií, ako je skupina G8. Dnes, keď sa ruské orgány snažia aspoň sčasti napraviť tieto prechmaty z minulosti, Observer volá po prehodnotení vzťahov s Moskvou. Pritom, ak by sa tu niečo malo prehodnocovať, tak sú to celkom povrchné názory na súčasnú ruskú spoločnosť. Rastislav Boldocký
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |