|
|||||||||||||||||
Štvrtok 6.Novembra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Práca je lacná, no zdraželaNáklady zamestnávateľa na pracovnú silu sú na Slovensku jedny z najnižších v Európe. To nie je iba všeobecné konštatovanie, vyplýva to z porovnania, ktoré urobil Štatistický úrad SR na základe výsledkov výberových štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce s kompatibilnými zisťovaniami Eurostatu. Pritom náklady práce v SR dlhodobo rastú - v rokoch 1996 až 2002 sa zvýšili o 77,6 %. Znamená to, že v roku 2002 vynaložil zamestnávateľ na zamestnanca v priemere 21 039 Sk za mesiac. Do tejto sumy vstupujú nielen mzdy a odmeny, ale všetky náklady zamestnávateľa, ktoré vynakladá v súvislosti so získavaním a výchovou pracovných síl, ich odmeňovaním a so zabezpečením sociálnych potrieb podľa prijatých záväzkov. Do výberového štatistického zisťovania bolo zapojených 2045 zamestnávateľských organizácií s viac ako 560-tisíc zamestnancami (28 % všetkých zamestnaných v SR vôbec), nepostihuje však náklady na zamestnancov u živnostníkov. Najvyššie náklady vynakladajú na svojich zamestnancov organizácie pôsobiace vo finančnom sprostredkovaní - 37 010 Sk, ďalej vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody - 27 596 Sk, nehnuteľnosti, výskum a vývoj, veľkoobchod - 24 477 Sk, maloobchod - 23 245 Sk. Na najnižších stupienkoch rebríčka nákladov práce sú naďalej hotely a reštaurácie - 14 655 Sk, pôdohospodárstvo - 16 174 Sk a školstvo - 17 518 Sk. Z hľadiska veľkosti zamestnávateľských organizácií sú najštedrejšie tie najväčšie firmy, ktoré zamestnávajú nad tisíc osôb - 23 951 Sk na zamestnanca mesačne. Najnižšie výdavky - po 19 189 Sk - vynakladali organizácie zamestnávajú 20 až 49 a 100 až 249 pracovníkov. Výrazné sú regionálne rozdiely, keď náklady práce sú dominantne najvyššie v Bratislavskom kraji - takmer 27-tisíc Sk. Za ním nasleduje s veľkým odstupom Košický kraj s necelými 21-tisíc korunami, no rozdiely medzi ostatnými krajmi už nie sú veľké. Veď kým rozdiel medzi prvým a druhým v poradí vo veľkosti nákladov je 6056 Sk, rozdiel medzi druhým a ôsmym (Prešovský kraj - 17,5 tisíca Sk) predstavuje 3414 Sk. Že sa viac oplatí pracovať pre zahraničné subjekty, pretože viac investujú do pracovnej sily, už nemusí byť len verejným tajomstvom. Dokazujú to aj čísla, ktoré zistil Štatistický úrad. Medzinárodné organizácie s prevažujúcim súkromným sektorom vynakladajú o tretinu viac na zamestnanca než je celoštátny priemer - 28 009 Sk, zahraničné spoločnosti o štvrtinu viac ako je priemer - 26 220 Sk. Najnižšie náklady práce zaznamenali v družstevných organizáciách - 15 854 Sk a v subjektoch v obecnom vlastníctve - 16 847 korún. Z medzinárodného porovnania nákladov práce za rok 2000 vyplýva, že na Slovensku dosahujú len devätinu nákladov vynaložených vo Švédsku a sedminu priemeru štátov Európskej únie. S nákladmi 445 eur mesačne má Slovenská republika najnižšie náklady v stredoeurópskom regióne a zo štátov, ktoré sa majú stať od 1. mája 2004 spolu s nami členmi EÚ, má nižšie náklady práce len Litva a Lotyšsko. Ak teda zahraničné subjekty investujú do ľudí o tú tretinu či štvrtinu viac, ako je priemer, stále je to nepomerne menej, ako sa vkladá do zamestnancov v Európskej únii. Zuzana Krútka |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |