Z ČOHO ŽIJÚ BANKY

Po finančne náročnej reštrukturalizácii bankového sektora, ktorá slovenských daňovníkov stála viac ako 120 mld. Sk, a dlhoočakávanej privatizácii, keď sa prakticky všetky peňažné inštitúcie na Slovensku dostali do zahraničných rúk, nadišiel čas konsolidácie. Dnes už je samozrejmosťou, že od zlých úverov očistené peňažné inštitúcie prinášajú svojim terajším majiteľom zisky. Z čoho sú však tieto zisky tvorené?

Ziskovosť celého bankového sektora sa podľa údajov z internetovej stránky Národnej banky Slovenska ku koncu septembra 2003 pohybovala na úrovni 9,217 mld. Sk. V medziročnom porovnaní kladné hospodárenie slovenských finančných inštitúcií vzrástlo o 19,5 %. Z veľkej bankovej trojky sa v prvých deviatich mesiacoch tohto roka najviac darilo Všeobecnej úverovej banke, ktorá za sledované obdobie dosiahla zisk 2,45 mld. Sk. Druhá bola Tatra banka (1,582 mld.) a za ňou so ziskom 1,18 mld. Sk skončila Slovenská sporiteľňa.

Zisk tradične predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi spoločnosti. V prípade bánk a peňažných inštitúcií kladné hospodárenie závisí od rozdielu úrokového výnosu, ktoré by mali reprezentovať najmä úvery poskytnuté súkromnej sfére, a nákladmi, ktoré tvoria úroky z uložených vkladov. Slovenským bankám sa však príliš do úverovania podnikov nechce. Aj keď v posledných rokoch sa suma poskytnutých úverov podnikom zvýšila, predsa len väčším „biznisom“ z hľadiska ziskovosti pre banku stále ostávajú vládne obligácie a repoobchody s centrálnou bankou. Slovenské peňažné inštitúcie po nedobrých skúsenostiach z nedávnej minulosti stále uprednostnia radšej malý, ale bezrizikový výnos z obchodov s centrálnou bankou, ako by poskytli výnosnejší, no zároveň aj rizikovejší úver podnikom. Aj preto mnohé finančné inštitúcie vykazujú pomerne vysokú hodnotu kapitálovej primeranosti, ktorá sa pohybuje vysoko nad úrovňou 8 %. Práve táto hodnota sa považuje za optimálnu hranicu primeranosti vlastných zdrojov. Napríklad najziskovejšia banka za prvých 9 mesiacov tohto roka, VÚB, vykazuje viac ako 26-percentnú hodnotu. Takúto kapitálovú primeranosť majú banky nielen na začiatku svojej obchodnej činnosti, ale aj inštitúcie, ktoré sú veľmi opatrné, nevrhajú sa do „rizikovejších“ obchodov a majú veľký potenciál pri poskytovaní ďalších úverov. Mimochodom, v prípade VÚB sa pred reštrukturalizáciou, keď ešte v jej portfóliu boli zlé úvery, hodnoty kapitálovej primeranosti pohybovali pod akceptovateľnou úrovňou 8 %.

Výnosy slovenského bankového sektora za prvých deväť mesiacov tohto roka dosiahli úroveň 224,86 mld. Sk. Najväčší podiel z nich netvoria úroky z poskytnutých úverov, ale výnosy z devízových a derivátových operácií. Tie však majú aj vysoké náklady, takže sa na celkovej ziskovosti bánk podieľajú nižším číslom. Z hľadiska banky najlepším riešením je držba cenných papierov, najmä štátnych obligácií. Rozdiel medzi nákladmi a výnosmi pri tejto položke sa pohybuje na úrovni viac ako 14 mld. Sk. Ďalším zaujímavým biznisom sú úroky získané od centrálnej banky. Tu sa ziskovosť za 9 mesiacov dostala na úroveň 5 mld. Sk. Slovenské peňažné inštitúcie pred tradičnými činnosťami, ako je získavanie vkladov a poskytovanie úverov, uprednostnia aj devízové obchody, ktoré v súčasných podmienkach prinášajú väčší zisk.

Podľa súvah a výkazov ziskov a strát sa zdá, že slovenské banky žijú v prvom rade z emisií štátnych dlhopisov a z obchodov s centrálnou bankou. Ak by tieto dve inštitúcie prestali s peňažnými inštitúciami obchodovať, zrejme by ich ziskovosť prudko klesla a banky by museli začať vykonávať skutočnú bankovú činnosť, ako je poskytovanie úverov súkromnej sfére. Boli by však na takúto situáciu slovenské podniky pripravené?

Marcel Laznia