Predíďme energetickej kríze

Funkčnosť krajiny podmieňuje premyslená energetická koncepcia a jej realizácia

V posledných rokoch nastali vo svete viaceré výpadky elektrickej energie, pri ktorých sú postihnuté milióny ľudí. Straty na životoch sú dôkazom, že masívne zlyhania elektroenergetických sústav už neprinášajú len vážne hospodárske dôsledky. Príčiny výpadkov elektrickej energie majú podľa poslanca Národnej rady SR a prezidenta Slovenského jadrového fóra Ing. Tibora Mikuša rôzne príčiny. „Bývajú spôsobené nielen nedostatkom primárnych energonosičov, ale aj technickými poruchami, nevhodným spôsobom údržby zariadení, nesprávnymi zásadami obchodnej súťaže, ale aj prírodnými katastrofami a sociálnymi nepokojmi,“ konštatoval v rozhovore pre Hospodársky denník. „V Európe existujú určité kruhy, ktoré živia mýtus, že v akomkoľvek čase je možné akékoľvek množstvo elektrickej energie takmer na akúkoľvek vzdialenosť spoľahlivo a bezpečne dopraviť. Nie je to pravda. Čím je trasa dlhšia, po ktorej potrebujeme elektrickú energiu dopraviť, tým sú väčšie straty a menšia spoľahlivosť jej dodania. Na trase dlhej niekoľko stoviek, alebo aj tisícov kilometrov číha na prenos elektriny množstvo efektov, ktoré môžu spôsobiť prerušenie spoľahlivej dodávky.“

Elektroenergetika má podľa T. Mikuša zásadný vplyv na funkčnosť štátu ako celku. Pretože v mnohých krajinách si zodpovedné vlády uvedomujú význam tohto odvetvia, pripravujú stratégie, ktoré zabezpečujú spoľahlivé dodávky s výhľadom na dvadsať, tridsať a v niektorých aj na päťdesiat rokov. „Svoje postupy odvodzujú od odborných predpovedí z pohľadu budúceho

vývoja spotreby

elektrickej energie, zdrojov a technológií, ale aj s prihliadnutím na ochranu životného prostredia. Ak si vláda uvedomuje význam tohto odvetvia a potrebu jeho spoľahlivej funkcie, čo je nesmierne dôležité pre realizáciu hospodárskej politiky, tak ba mala spracovať energetickú politiku. Tvrdím, že Slovensko v súčasnosti nemá takú, ktorá by bola dostatočne komplexná. Existuje síce materiál z roku 1999, má však vecné nedostatky a nebol doteraz aktualizovaný. Európska únia rieši energetiku s výhľadom na dlhé obdobie, pričom sa snaží dosiahnuť sebestačnosť Európy ako celku. To je možné len vtedy, keď sa jednotlivé krajiny tiež budú snažiť o svoju sebestačnosť. Seriózne vedecko-technické analýzy hovoria, že Európa ako celok môže na konci tohto desaťročia čeliť nedostatku elektrickej energie. Dôležité preto je, aby sa krajina ako Slovensko, ktoré musí dovážať 90 percent primárnych energonosičov, zaoberala otázkami spoľahlivého zásobovania, lebo napĺňanie energetickej koncepcie podmieňuje jej funkčnosť. Sme v podmienkach, keď neexistuje nielen

energetická politika,

ale ani dostatočne spracovaná hospodárska politika vrátane surovinovej, neexistujú zámery rozvoja infraštruktúry. Pokiaľ toto nebudeme mať, nemôžeme riešiť jeden z najvážnejších problémov, ktorým je nezamestnanosť. Pri tom všetkom prebieha privatizácia tohto dôležitého odvetvia.“ V tejto citlivej otázke treba, ako hovorí T. Mikuš, robiť postupné, a nie skokové zmeny. Len tak sa dajú uplatniť prípadné korekčné mechanizmy.

Tibora Mikuša, ktorý bol aj riaditeľom viacerých významných energetických spoločností na Slovensku a má v oblasti elektroenergetiky 25-ročné praktické skúsenosti, sme sa spýtali, či aj Slovensku hrozia riziká v podobe výpadku elektrickej energie, ako sa to nedávno stalo napríklad v USA, ale aj v Európe. V tejto súvislosti pripomína, že Slovensko je členom Európskej únie pre koordináciu a tranzit elektrickej energie. Výsledky, ktoré dosahuje SR v kvalite dodávok elektrickej energie, sú porovnateľné s ktoroukoľvek členskou krajinou EÚ. „Všimnite si jedno. Či by sme hovorili o Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Švédsku, Dánsku alebo Švajčiarsku, Taliansku, či Česku, tak všade doteraz nastali zásadné poruchy. Mali rôzne príčiny. Napríklad povodne, sneženie, mráz, ale aj kombináciu veľkej spotreby v lete na území, ktoré je dlhoročne deficitné z pohľadu vlastných zdrojov. Príčinou vo výpadkoch elektrickej energie boli aj sociálne nepokoje vo Francúzsku. V ďalšej krajine príčina spočívala v nesprávnej obchodnej politike a mohol by som pokračovať Kaliforniou v USA, alebo severovýchodom USA a juhovýchodom Kanady atď. Keď sa zmenia vlastnícke vzťahy, tak pre súkromného podnikateľa je často prioritou zisk. Pre oblasť, ktorú prevádzkuje štát, je však v mnohých prípadoch tým najdôležitejším aspektom bezpečnosť a spoľahlivosť. Privatizácia preto

nie je všeliekom

na neduhy energosystémov. Máme dostatok príkladov, že privatizáciou, ktorá nemá jasne stanovené ciele, sa obyčajne nedosiahne zlepšenie, ale naopak, v krátkom čase zhoršenie situácie.“ V súvislosti so záväzkom Slovenska odstaviť v rokoch 2006 až 2008 jadrovú elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach T. Mikuš zdôrazňuje, že Slovensko bolo nedôsledné a jeho politická reprezentácia, ktorá v danom čase spravovala krajinu, nedostatočne obhajovala národné záujmy. V roku 2000 jednoznačne podcenila význam rozhovorov s Európskou úniou, význam V-1 pre národné hospodárstvo, ako aj personálne obsadenie odbornej časti delegácie pri rokovaniach s úniou. Medzinárodné právo dáva každej krajine slobodnú vôľu v otázkach zabezpečenia vlastných energetických potrieb, pričom, samozrejme, treba rešpektovať odporúčania autorít v danej oblasti. V tomto prípade Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni. Na odstavenie V-1 nie sú podľa neho technické, bezpečnostné, ekonomické ani ekologické dôvody. Elektráreň bola kontrolovaná misiami tejto agentúry viac, ako ktorákoľvek iná na svete. Nebezpečenstvo jadrových elektrární sa démonizuje napriek tomu, že jadrové technológie sú pod prísnejším dozorom a na vyššom technickom stupni ako klasické.

Tibora Mikuša sme opýtali, aké zákony, súvisiace s našou energetikou, sa v dohľadnom čase majú dostať na rokovanie parlamentu. Uvádza, že snahou vlády je schváliť zákon o doprivatizácii strategických podnikov, pripravuje sa však aj elektrizačný a atómový zákon. „Chceme, aby si poslanci uvedomili, že spoľahlivé a bezpečné zásobovanie elektrickou energiou môže byť len a len v podmienkach, keď má daná krajina

dostatok zdrojov

lokalizovaných na svojom území a keď má na príslušnej technickej úrovni nielen zdroje, ale aj prenosové cesty.“ Ako sme sa dozvedeli, spektrum názorov jeho kolegov v parlamente na problematiku slovenskej energetiky je od krajne straníckych až po vysokoodborné s hlbokými znalosťami. S uspokojením zaznamenal, že keď v pléne parlamentu hovoril o týchto otázkach, mnohí členovia zákonodarného zboru sa pýtali a prejavovali hlad po informáciách. Slovenská nukleárna spoločnosť a Slovenské jadrové fórum preto usporiadali seminár o otázkach elektroenergetiky, ktorý je určený pre poslancov Národnej rady SR. Bude dnes priamo v priestoroch parlamentu. Prednášať prídu uznávané osobnosti spoločenského a akademického života. „Ja a moji kolegovia zo Slovenskej nukleárnej spoločnosti a Slovenského jadrového fóra sme presvedčení, že treba pokračovať v informačnej ofenzíve, aby tí, ktorí tvoria zákony, si naozaj uvedomili

dosah a dôsledky

svojich rozhodnutí,“ vysvetľuje poslanie tejto akcie T. Mikuš. Seminár predstavuje prvý cyklus prednášok, ktoré poskytujú informácie o trendoch rozvoja energetiky vo svete, o spotrebe energií, čerpaní zásob technicky využiteľných palív, ale aj o nových technológiách, jadrovej energetike a podobne. Jedna z tém je, ako sa na Slovensku vyhnúť prípadnej energetickej kríze. „Pokiaľ nebudú postavené na našom území nové energetické zdroje, ktoré by pokryli vzrastajúcu spotrebu a hroziaci výpadok po odstavení elektrárne V-1, môže sa Slovensko dostať do deficitu 30 % z celoročnej spotreby elektriny. To je objem, ktorý krajinu dostáva do závislosti a môže sa ocitnúť pod obchodným diktátom. Zároveň to môže dostať Slovensko do technických problémov z hľadiska spoľahlivých dodávok. Mali by sme si chrániť výrobu všetkých komodít vrátane elektrickej energie, v ktorých sme dobrí a konkurencieschopní,“ zdôraznil.

Vladimír Turanský