Ružové vízie či kus reality

Plátame diery a výstavbu diaľnic z roka na rok presúvame

V priestoroch Výstaviska Bratislava sa včera začal VIII. ročník medzinárodnej výstavy Diaľnica a cestné komunikácie. Odborníci ju zaraďujú medzi veľmi exponované akcie tohto druhu, pretože cestná infraštruktúra patrí aj u nás ku kľúčovým faktorom, ktoré významne ovplyvňujú regionálny rozvoj i rozvoj hospodárstva. Navyše na Slovensku na hlavných cestných ťahoch je už ich kapacita vyčerpaná. Zásadným riešením je okrem výstavby diaľnic aj rozvoj rýchlostných ciest. Medzi účastníkmi výstavy okrem iného rezonovala otázka financovania výstavby diaľnic. Viacerí odborníci poukazujú na disproporcie vo financovaní. Napriek prísľubom zvýšeného prísunu peňazí sa aj v tomto roku určilo okolo 8,5 mld. Sk. Ak vezmeme do úvahy rastúci index zvyšovania ciest stavebných prác a materiálov, tak nečudo, že do roku 2006 postavíme iba osem kilometrov diaľnic ročne. Je to skutočne málo. Pritom mnohí sa pýtajú, prečo sa napríklad už

šesť rokov

stavia úsek Ladce - Sverepec a kedy odovzdáme do prevádzky približne 40-kilometrový úsek Ladce - Žilina. Minister dopravy Pavol Prokopovič v tejto súvislosti poznamenal: „V uplynulých dňoch sme odovzdávali do prevádzky diaľničný úsek pri Púchove. Vtedy som zdôraznil, že v tomto roku bol pre nás prioritou číslo jeden tunel Branisko. V budúcom roku však bude pre mňa, okrem bratislavských úsekov, prioritou číslo jeden urýchlené ukončenie úseku Ladce - Sverepec. V budúcom roku na výstavbu uvoľníme nie desiatky miliónov, ale rádovo niekoľko miliárd korún. Úsek Ladce - Sverepec musíme v priebehu budúceho roka, maximálne začiatkom roku 2005 ukončiť. Ak bude hotová projektová príprava, chceli by sme v roku 2005 prísť s diaľnicou až po Považskú Bystricu. V tomto meste je však komplikovaná situácia. Mestské zastupiteľstvo nám dáva neprijateľné podmienky, spojené s výstavbou diaľnice okolo ich mesta. Tvrdia, že

nebudú súhlasiť

s výstavbou diaľnice, kým im nepostavíme 500 bytov. Zrejme si neuvedomujú, že socializmus je za nami a nie je možné, aby nás niekto vydieral. Primátor musí žiadať výstavbu 500 bytov na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja a nie u nás. Upozornil som ho, že ak poslanci nezmenia svoje stanovisko, sme rozhodnutí dobudovať diaľnicu po Považskú Bystricu, a tam výstavbu ukončiť a pokračovať smerom na Žilinu až za mestom. Bude to, samozrejme, len a len na škodu samotnej Považskej Bystrice.“ Vážna diskusia sa vynára aj pri analýze nákladov, ktoré si firmy účtujú za výstavbu jedného kilometra diaľnice. Názor generálneho riaditeľa žilinského Váhostavu-Sk Jána Martônka je v tejto súvislosti jednoznačný: „Treba si uvedomiť, že diaľnica nie je rovná čiara. Náklady ovplyvňuje terén, výškové rozdiely, mostové časti, tunely a podobne. Navyše je tu veľmi prísna kontrola zo strany Slovenskej správy ciest a ministerstva hospodárstva, ktorá

vylučuje fakturáciu

neodvedenej práce a zbytočné mrhanie peňazí. A treba si uvedomiť, že u nás stále narastajú ceny prác, energie a materiálov, takže zvýšené ceny na kilometer postavenej diaľnice sú v porovnaní napríklad so šiestimi rokmi dozadu úplne iné než vtedy.“ Medzi lídrov výstavby diaľnic u nás patrí bratislavský Doprastav. Technický riaditeľ spoločnosti Viktor Karel má na cenovú politiku takýto názor: „Vieme dokladovať, že kilometer diaľnice v rovnom teréne bez prekážok stojí približne 250 mil. Sk za kilometer. Diaľnica na moste stojí však až okolo 600 mil. Sk za kilometer a v prípade tunela je to za kilometer miliarda i viac. Kategoricky odmietam subjektívne ovplyvňovanie cien výstavby diaľnic, pretože sa investorom veľmi tvrdo zvýšila kontrola odvedených prác i fakturovaných súm.“ Odborník Žilinskej univerzity profesor František Šloser zdôraznil nasledujúce fakty: „Máme presne normované náklady až na štvorcový meter výstavby diaľnic. Niekedy stála výstavba kilometra diaľnice napríklad na trase Bratislava - Malacky 20 mil. Sk, avšak v inom teréne to vystúpilo na 200 mil. Sk. Teraz sa ide do hornatých oblastí, kde sú náklady na kilometer približne 350 mil. Sk a v tuneloch to je to až 1,1 mld. Sk na kilometer tunela. Samozrejme, investor, ktorý si objednáva práce, má

páky kontroly

správnosti faktúr. Objektívne by sa nemala výstavba diaľnic u nás predražovať.“ Minister Pavol Prokopovič v uplynulých dňoch zdôraznil, že ak sa podarí zabezpečiť na výstavbu diaľnic súkromný zahraničný kapitál, potom úsek Bratislava - Košice dokončíme do roku 2008. Na včerajšej výstave jedna skupina odborníkov brala tieto slová ako ružové vízie. Druhá skupina na čele s prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Františkom Slávikom naznačila ukončenie diaľnice na trase Bratislava - Košice až v roku 2030. Kto bude mať pravdu?

Jozef Kunik