Ihličnatej vlákniny je teraz prebytok

Situáciu na trhu s drevom ovplyvnili v tomto roku dve významné veci. Vplyvy minuloročnej kalamity v Česku a v západnej Európe, ako aj zmeny na domácom spracovateľskom trhu. Tie nastali po veľkých investíciách v Severoslovenských celulózkach a papierňach v Ružomberku, ktoré umožnili prechod na spracovanie dovtedy prebytkovej listnatej hmoty. Následkom toho sa na domácom trhu vytvoril prebytok najmenej 100-tisíc kubíkov ihličnatej vlákniny. Extrémne suché počasie navyše v tomto roku zintenzívnilo problémy s kalamitou. Veľmi zlá situácia je na Kysuciach, kde lesné závody v podstate ani nemôžu ťažiť čerstvé drevo, ale v súlade s požiadavkami lesného zákona prednostne kalamitné, na ktoré však v súčasnosti niet zákazníka. V záujme toho Lesy SR usporiadali verejnú súťaž, na ktorej transparentným spôsobom ponúkli takúto surovinu na predaj. Akceptovateľné ponuky však prišli len v malom objeme. Tie, ktoré lesy dostali od veľkých partnerov, neboli pripravené akceptovať z hľadiska ceny. Na vyriešenie tohto problému majú Lesy SR niekoľko zimných mesiacov. Aj keď dnes vykazujú o tri koruny horšie speňaženie kubíka dreva ako vlani, celkový dosah nepriaznivých vplyvov vonkajšieho trhu je predsa len miernejší, keď bez vlastného pričinenia by táto strata dosahovala možno 100 korún na kubík. Štátny podnik pritom predal porovnateľné množstvo dreva ako vlani v rovnakom období a exportoval približne polovicu minuloročného objemu vývozu. Nič to však nemení na tom, že ihličnatej vlákniny sú z uvedených príčin väčšie zásoby ako vlani.

Lesy SR sú voči odberateľom dreva ústretové a v intenzívnej komunikácii. Platí to aj o dodávkach suroviny pre zahraničných investorov na našom trhu. Na základe podnetu zo strany Lesov SR by IKEA mala urobiť predprojektovú štúdiu na možnosť umiestnenia ďalšej výrobnej kapacity na Slovensku. Vlastná výroba reziva by pre Lesy SR nemala byť výraznejšou aktivitou. Tvorí asi desatinu výnosov a nemieni ňou konkurovať svojim zákazníkom. Hodno len pripomenúť, že doteraz výroba reziva nebola riadená z jedného miesta a nemala ani jednotnú marketingovú, technologickú a ani výrobnú politiku. K začiatku budúceho roka by sa preto mali tieto prevádzky vyčleniť a maximálne ekonomizovať. Dôležité je zistiť ich reálne možnosti a tým aj reálnu hodnotu, čo poslúži, ak sa podnik rozhodne ich v rámci transformačného procesu odpredať. V žiadnom prípade ich nechce predávať ako mŕtve, zanedbané a polorozpadnuté píly, ale ako plne funkčné prevádzky. V tomto smere nevylučuje ani možnosť získať strategického partnera.

Podobne štátne lesy analyzujú samostatný špecializovaný závod Semenoles v Liptovskom Hrádku. Ide o moderne vybavený závod, avšak veľmi zaťažený investíciami. Pod vplyvom odpisov sa jeho ekonomika javí ako menej priaznivá. Pracuje sa však na tom, aby sa existujúce kapacity závodu plne využili a pomôcť tomu môže aj projekt Zelená Čína. Rakúske lesy, ktorých poradcovia sa podieľajú aj na transformácii štátnych lesov u nás, presunuli po takomto procese škôlkarstvo do externého prostredia. Naše skúsenosti však v tomto vychádzajú možno z čiastočne iných podmienok, keď snahou horára je mať vlastnú škôlku. Takýto prístup však nezohľadňuje ekonomické kritériá. Vlastne im treba prispôsobiť aj celú organizačnú štruktúru budúcej štátnej akciovej spoločnosti, aby podnik mal čo najmenej stupňov riadenia a aby sa zachovala schopnosť riadiť ho v reálnom čase.

Peter Farárik