Kam po odchode z nemocnice?

Komentuje Ľudmila Koníková

Dostali sa ku mne výhrady z medicínskeho terénu. Sú viac ako len pozornosti hodné, pretože sa dotýkajú takej oblasti, akou je možný čas hospitalizácie a následná liečba. Jadro problému by sa mohlo zhrnúť do jednej rozvitej vety - diktuje sa, koľko môže byť pacient v nemocnici, no nepovie sa, kam s ním po prepustení, lebo sociálne či doliečovacie lôžka chýbajú, hoci sa o nich z riadiacej sféry pekne hovorí. Situácia je jednoducho nedoriešená a hodená na plecia lekárov či konkrétneho zdravotníckeho zariadenia. Aj zo Slovenskej lekárskej komory už svojho času odznelo, že lekári sa v lôžkových zariadeniach dostávajú pri rozhodovaní o hospitalizácii pacienta do neriešiteľných situácií. Nie však z odbornej stránky, ale zo sociálnej. Náš systém totiž nie je dostatočne pripravený na takéto problémy. Zodpovednosť zostáva na nemocniciach a ľuďoch v nich pracujúcich, starosti o chorých na najbližších príbuzných. Nad novými zmenami odborníci z praxe tiež nejasajú. Riadiacej sfére v rezorte sa totiž vyčíta, že balík zákonov sa u nás dostáva do parlamentu bez predchádzajúcej diskusie v odbornej verejnosti. Konečné podoby zdravotníckej legislatívy zrejme do značnej miery ovplyvnia politické rozhodnutia na parlamentnej pôde a toho sa odborníci znalí veci, prirodzene, obávajú.

Komora lekárov je rozhorčená obrazom zdravotníctva v spoločnosti. Za zlú mienku o zdravotníctve podľa nej nie sú zodpovední lekári, ale štát, ktorý je tiež zodpovedný za problémy v rezorte i za to, že lekári sú nútení pracovať pod stále sa zvyšujúcim tlakom na ekonomizáciu, či šetriť takmer za každú cenu. Snahou rýchlo ušetriť na nákladoch sa podľa jedného z vyjadrení prezidenta SLK stráca ľudská dimenzia zdravotníctva. Naši lekári často pracujú v strese, denne musia riešiť situácie, keď nemajú pre pacienta potrebné lieky, nemajú ho čím uspať, chýba im materiál do operačnej sály nevyhnutný pri operáciách. Visí nad nimi znižovanie platov či prepúšťanie. Sú oddelenia, kde je prístrojové zariadenie zastarané, niet na opravy. Minister Rudolf Zajac nie raz zdôraznil, že kým sa nezastaví plytvanie v podobe priveľkého počtu nemocníc, zbytočného personálu, zbytočných výdavkov na lieky, nemá význam do systému „nalievať“ viac peňazí. Sú však nemocnice, kde ťažko hovoriť o plytvaní a aj tak je ich každodenný chod problematický.

Na osobitné problémy v súvislosti s limitmi v zdravotníctve už neraz upozornili zo Slovenskej lekárskej únie špecialistov. Napríklad, podľa vyjadrenia jej prezidenta MUDr. Andreja Janca je stav, v ktorom sa naše zdravotníctvo nachádza, dôsledkom politických rozhodnutí, pričom ani jeden z reformných krokov nie je výsledkom dohody s občanom, ktorý nemá reálnu možnosť ovplyvňovať a kontrolovať ich. Z únie sa opakovane pýtajú, kto nesie zodpovednosť za neošetrenie nadlimitného pacienta, kto bude financovať zdravotnú starostlivosť chorého nad limit a akým spôsobom sa majú poskytnúť lieky pacientovi po vyčerpaní limitu na medikamentóznu liečbu.