ZOSTANEME, ZVÍŤAZÍME

Nečakaná „prepadovka“ amerického prezidenta Georga W. Busha v Iraku splnila svoj cieľ. Médiá ostali stáť s otvorenými ústami, Američania si poplakali nad odvážnym činom odvážnej hlavy štátu a vojaci Spojených štátov získali (aspoň na čas) nové odhodlanie vydržať v krízovej oblasti.

Bush nie je prvým a pravdepodobne ani posledným prezidentom USA, ktorý sa odvážil vyraziť na „front“. Pred ním to bol Abraham Lincoln, Franklin D. Roosevelt, Richard Nixon či George Bush starší. No zatiaľ čo v prípade jeho predchodcov možno hovoriť o nevyhnutnosti, Bushov príchod do Iraku nebol ničím iným ako dokonalým propagandistickým ťahom, ktorý mal povzbudiť upadajúcu morálku medzi vojakmi a aj obyvateľstvom Spojených štátov a získať niekoľko plusových bodov do nastávajúcich prezidentských volieb.

Utajenie, ktoré predchádzalo návšteve, je pochopiteľné s ohľadom na nebezpečnú situáciu v Iraku, kde prakticky denne umierajú príslušníci spojeneckých oddielov, nehovoriac o tom, že by amerického prezidenta nevítali moslimské deti s kvetmi, ale po zuby ozbrojení teroristi.

Protestujúcim médiám, tvrdiacim, že dokážu „držať jazyk za zubami“, odpovedal Joe Lockhart, bývalý hovorca exprezidenta Billa Clintona. „Nevidím problém v tom, že Bush ťahal noviny za nos. Problém je v tom, že ide o prezidenta, ktorý nie je ochotný stretávať sa s rodinami tých, ktorí utrpeli stratu v Iraku, ale bez veľkého premýšľania odletí do Bagdadu, aby zneužil vojakov na svoju propagandu,“ vyhlásil.

Bush zaskočil aj predstaviteľov dočasnej irackej vlády, ktorý napokon jeho cestu nepokladali za oficiálnu návštevu krajiny. Obyčajní Iračania väčšinou zhodne konštatovali, že prišiel, aby podporil morálku amerických príslušníkov ozbrojených síl, ale pre nich to neznamenalo nič. A neohriali ich ani Bushove slová o tom, že „nebojovali sme v srdci Iraku, neplatili krutými obeťami, neporazili krutého diktátora a neoslobodili 25 miliónov ľudí, aby sme ustúpili bande vrahov a kriminálnikov. Zostaneme a zvíťazíme, pretože bránime spravodlivú vec“.

Napriek všetkému treba uznať, že išlo o majstrovský ťah Georga W. Busha. Úspech však čiastočne naštrbila Hillary Clintonová, ktorá tiež (necelých 24 hodín po Bushovej návšteve) pricestovala do Iraku a poobedovala s americkými vojakmi. Možno len podporila demokratických prezidentských kandidátov, ktorí ostali sedieť doma a bezradne konštatovali (Howard Dean), že „je pekné, že tam išiel, no nič to nemení na tom, že títo odvážni muži a ženy nemali v Iraku vôbec bojovať“. A možno si už pripravuje vlastnú kampaň...

Mladen Bosiočič

Krvavý november

V novembri v Iraku zahynulo najviac amerických vojakov od začiatku vojnového konfliktu. V novembri registrovali 80 mŕtvych z radov príslušníkov armády USA, ktorí prišli o život pri útokoch irackých ozbrojencov alebo pri nehodách. V apríli ich zahynulo 73 a v marci, keď sa konflikt začal, 65. Podľa štatistík Pentagónu od začiatku konfliktu 20. marca tohto roka do včerajšieho dňa zahynulo v Iraku 439 amerických vojakov. Od konca veľkých vojenských operácií 1. mája ich zomrelo 299, z nich 185 počas vojenských operácií alebo pri bombových útokoch. Zatiaľ poslední dvaja Američania prišli o život včera pri útoku neznámych ozbrojencov na ich konvoj západne od irackej metropoly Bagdad.