Vysoká daň za vstup do únie

Štvrťstoročie bezproblémovej prevádzky bohunickej V1

„Od roku 1990 bolo v jadrovej elektrárni V1 v Jaslovských Bohuniciach až 18 medzinárodných misií odborníkov, ktoré posudzovali jej bezpečnosť. Ani jedna z nich pritom nežiadala elektráreň okamžite odstaviť,“ zdôraznil Róbert Guniš, riaditeľ Slovenských elektrární, a.s., - závodu Atómové elektrárne Bohunice, pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia od spustenia prvého bloku jadrovej elektrárne V1. Ďalej dodal, že za celé štvrťstoročie ju prevádzkovali bez akýchkoľvek väčších bezpečnostných problémov. Kritické hlasy voči elektrárni sa začali ozývať až po černobyľskej havárii a najmä po nežnej revolúcii v roku 1989, kedy určité ochranárske organizácie a záujmové skupiny rozpútali silnú vlnu spochybňovania jej bezpečnosti. V susednom Rakúsku sa odpor proti bohunickej V1 zmenil doslova na celonárodné ťaženie, čo do určitej miery ovplyvnilo aj postoj slovenskej verejnosti a politikov. Negatívny vplyv na vnímanie elektrárne V1 malo aj zasadnutie krajín G7 v roku 1992. V záveroch tohto summitu sa dali do jedného vreca elektrárne typu Černobyľ aj elektrárne s reaktormi V 230, ktoré sú aj vo V1. Hoci sa vzápätí ozvali hlasy, že politici mali takýto verdikt konzultovať s odborníkmi, lebo ide o diametrálne odlišné reaktory, k téme sa už nik „z mocných“ nevrátil.

Projekt jadrovej elektrárne VVER - 440 typu V 230 použitý v jadrovej elektrárni V1 zodpovedal vtedajšej filozofii uznávanej v bývalom Sovietskom zväze. Tá sa líšila od filozofie západných krajín, pričom nie je možné povedať, že jedna filozofia je horšia ako druhá. A v čom sú rozdiely? Kým napríklad v západných krajinách ťažili z rozvinutejšej elektroniky (riadiace systémy boli podstatne ďalej) a viacej pozerali na ekonomiku pri výrobe zariadení, v bývalom ZSSR sa pri výrobe zariadení

prvé husle

nehrala ekonomika. Zjednodušene povedané, ak technicky bolo zrátané, že hrúbka nejakej tlakovej nádoby má byť 2 cm a západniari to dodržali alebo maximálne dali rezervu napríklad 2,2 cm, v ZSSR dali 5 cm. Z vyjadrenia R. Guniša vyplýva, že aj na podnet záverov uvedených misií či odporúčaní Úradu jadrového dozoru sa urobilo obrovské množstvo opatrení, ktorých cieľom bolo priblížiť prevádzku elektrárne V1 európskym bezpečnostným štandardom. Jeho dosiahnutie potvrdila aj správa Organizácie západoeurópskych jadrových dozorov WENRA z roku 2000. Pripomeňme, že od začiatku prevádzky v roku 1978 sa uskutočnilo na V1 viac ako tisíc technických úprav. Proces zvyšovania jadrovej bezpečnosti bol formulovaný do celkov. V rokoch 1991 až 1993 sa urobila tzv. malá rekonštrukcia. Následne inžinierske posúdenie poskytlo komplexnú analýzu stavu elektrárne s vytypovaním systémov, ktoré treba ďalej upraviť. V rozsiahlom programe postupnej rekonštrukcie v rokoch 1996 - 2000 sa investovalo viac ako 8 mld. Sk. Výsledkom oboch rekonštrukcií je, že dnes

V1 predstavuje

najbezpečnejšiu jadrovú elektráreň svojho druhu na svete. Hoci technicky by ju bolo možné prevádzkovať až do roku 2015 - 2020, podľa rozhodnutia vlády z roku 1999 sa v rokoch 2 006 až 2008 predčasne odstaví. Na osvieženie pamäti dodajme, že k tomuto verdiktu sa vládny kabinet SR odhodlal pred summitom v Helsinkách, a to z obavy, že práve elektráreň V1 by mohla pribrzdiť snahy SR o preradenie do prvej skupiny krajín pripravujúcich sa na vstup do EÚ. Čiže vládna koalícia vtedy nechcela zbytočne riskovať. Otázky či nešlo o vysokú daň za sľúbené prijatie do EÚ, sa začali viditeľnejšie vynárať, keď o niekoľko mesiacov po spomenutom verdikte Úrad jadrového dozoru SR dal v roku 2001 súhlas s prevádzkou 1. bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach na ďalších desať rokov. Hoci predstavitelia úradu vzápätí zdôraznili, že týmto rozhodnutím ostáva nedotknuté uznesenie vládneho kabinetu o predčasnom odstavení V1 v roku 2006, predsa len ich záver vyfúkol

vietor z karát

kritikom prevádzkovanej jadrovej elektrárne V1. Napriek ich výhradám a spochybňovaniam je ÚJD SR medzinárodne uznávanou inštitúciou a tento kredit si určite nezískal zo dňa na deň. V prospech ďalšej prevádzky hovoria aj čísla o efektívnosti výroby elektrickej energie v bohunickej V1. V porovnaní s nákladmi v tepelných elektrárňach je konkrétne výroba na blokoch bohunických jadrových elektrární oveľa efektívnejšia. Hoci prípravy na predčasné ukončenie prevádzky V1, ktorú podporí čiastkou vyše 6,45 mld. Sk aj EÚ, sa už rozbehli a zapájajú sa do nich aj Slovenské elektrárne, predsa len viacerí odborníci z radov energetikov v súvislosti s predčasným odstavením elektrárne V1 poukazujú na viacero závažných faktov. Konkrétne na skutočnosť, že odstavenie V1 môže mať vážne dôsledky nielen na Slovenské elektrárne, ale aj ekonomiku SR. Najmä v nadväznosti na potrebu odstaviť v najbližších desiatich rokoch aj ďalšie energetické zdroje v SR. A to práve v čase, kedy sa aj v krajinách EÚ očakáva výraznejší rast spotreby elektrickej energie a zároveň jej ceny. A keď v USA, ale pomaly aj v EÚ silnejú hlasy za renesanciu jadra.

Zdena Rabayová