Nešetrime si v štátnej „kase“

Poslanci gestorského výboru o dôchodkoch po výlete do Čile

Osobné účty, na ktorých si budú občania povinne sporiť na dôchodok v druhom, tzv. kapitalizačnom pilieri, majú byť ich súkromným vlastníctvom od samého začiatku. Teda nie súčasťou verejných financií, ako sa uvádza v návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, o ktorom má parlament rokovať a rozhodovať na nadchádzajúcej schôdzi. Na tom sa v piatok jednomyseľne zhodli všetci členovia Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie, keď sa po zahraničnej pracovnej ceste do Čile, na ktorej sa zúčastnili na pozvanie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, stretli na svojom 25. zasadaní. „Je veľmi dobré, že sa na ceste do Čile zúčastnili poslanci koalície aj opozície,“ povedal pre Hd poslanec Anton Blajsko. „Prezreli sme si to, čo funguje a naše predpoklady sa potvrdili. Ukázalo sa, že sme oprávnene upozorňovali ministerstvo, že zákon potrebuje dopracovať.“ Dopracovania a zlepšovania sa teda ujali poslanci, a to už počas čílskeho pobytu, kde zasadali niekedy až do polnoci a usilovali sa získané poznatky premeniť do pozmeňujúcich formulácií k návrhu zákona. Z tohto výboru sa na ceste do Čile zúčastnili dvanásti z 13 členov, okrem nich ešte ďalší traja poslanci, jeden z výboru pre financie, rozpočet a menu a dvaja z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Najzávažnejšie návrhy sa týkali spomínaného presunu z oblasti verejných financií do súkromného vlastníctva. Na absurdnosť pôvodného návrhu Hd viackrát upozorňoval. Napokon to, že sporenie nesmie byť súčasťou

verejných financií,

zdôraznil účastníkom slovenského zájazdu, ktorý organizovalo ministerstvo, aj tvorca čílskej dôchodkovej reformy José Piňera. V piatok poslanci prerokovali viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré mienia odporučiť plénu v spoločnej správe. So striktným oddelením od verejných financií súvisí napríklad to, že vybrané prostriedky by nemali ísť na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ale na jej účet v Národnej banke Slovenska. Tzv. jednorazové vyrovnanie v prípade úmrtia sporiteľa sa zmení na dedenie v intenciách Občianskeho zákonníka. „Od začiatku som bol za to, aby išlo o súkromné vlastníctvo,“ odpovedal rezortný minister Ľudovít Kaník poslancovi Igorovi Federičovi na otázku, aký je jeho názor na túto závažnú filozofickú zmenu v zákone. „Boli to iné požiadavky (snaha ministerstva financií plniť maastrichtské kritériá - pozn. red.), ktoré nás doviedli k alternatívnemu riešeniu predloženému v návrhu zákona. Ale ak je politická vôľa na takúto zmenu, som rád.“

Vo výbore prerokovali aj návrh, aby sa nediskriminovali sporitelia druhého piliera: Ak sa nezdaňujú dôchodky v prvom pilieri, podobný režim by mal platiť aj pre dôchodok z druhého piliera. Poslanci sa zhodli aj na tom, že pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu sa po tom, čo sa pre poistenie rozhodne, stane sporenie v druhom pilieri povinnou súčasťou tohto poistenia. Rozšírenie pripravili poslanci po čílskej skúsenosti o paragrafoch, týkajúcich sa sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ dostane licenciu po tom, čo preukáže, že zložil

odbornú skúšku

a bude zaviazaný pracovať len pre jednu dôchodkovú správcovskú spoločnosť - len pre ňu bude môcť získavať klientov. Navrhujú tiež, aby na rozdiel od pôvodne predloženej verzie mohli sprostredkovateľskú činnosť vykonávať nie iba fyzické, ale aj právnické osoby, aby však bol obmedzený počet sprostredkovateľov, ktorí budú pre jednu takúto právnickú osobu pracovať.

Cestu do Čile, ktoré má najdlhšie skúsenosti s uplatňovaním dôchodkového systému toho typu, aký sa tu má zaviesť, ocenila v rozhovore pre Hd aj poslankyňa Edit Bauer. „Zaujímavé bolo pre nás vidieť aj to, ako sa systém po čase vyvíjal,“ povedala. „Že napríklad skúsenosť s výberom cez jednotlivé správcovské spoločnosti ich priviedla k tomu, že jednotný výber je efektívnejší.“ Osobitne zdôraznila dôležitosť štátneho dohľadu, ktorý zaručuje občanovi, že jeho peniaze sú pod dozorom a bezpečne uložené. Prestíž, ktorej sa teší štátny dohľad, bola pre nás prekvapením,“ uviedla a dodala, že to platí aj v medzinárodnom rozmere, keďže čílsky superintendent je aj predsedom medzinárodnej spoločnosti superintendentov.

Napriek tomu, že sa poslanci koalície a opozície dokázali zhodnúť v rade závažných otázok, niektoré problémy ešte zostávajú nedoriešené. Podľa A. Blajska je to otázka, kam sa budú peniaze investovať. V Čile síce nebol rozvinutý kapitálový trh, ale

reformu zladili

s privatizáciou tým spôsobom, že úložky v dôchodkových fondoch použili na investovanie v národnom hospodárstve. Podľa neho by sa malo viac investovať na slovenskom území, pretože by to pomohlo naštartovať domáce rozvojové projekty. „Aj občan, ktorý si ukladá svoje peniaze ako dlhé peniaze do budúcnosti, sa takýmto spôsobom môže podieľať na rozvoji hospodárstva,“ myslí si poslanec A. Blajsko. „Dôležité je, aby bola dôchodková reforma spravodlivá a aby jej ľudia verili,“ myslí si A. Blajsko. „Hľadáme cestu, ako druhý pilier odpolitizovať a nájsť pragmatické riešenia. Chceme nájsť konsenzus, aby pilier bol pevný a aby ľudia tomu mohli veriť.“ Bolo by dobré, keby sa konsenzus naozaj našiel, veď ide najmä o dôchodky pre príslušníkov mladej generácie, ktorí si budú v druhom pilieri sporiť na svoje dôchodky už povinne. Vlády, koalície a opozície sa medzitým pominú a budú sa meniť. Dôchodky však musia byť zaručené.

Zuzana Krútka