Ceny hydiny budú zachované

Kto získal na obchode s čínskou kuracinou kvôli colným únikom?

Na osobu a rok sa v súčasnosti spotrebuje na Slovensku ročne v priemere 18 až 19 kilogramov hydinového mäsa. V Českej republike je priemerná spotreba na jedného obyvateľa o štyri až päť kilogramov vyššia. Pred rokom až dvoma likvidoval našich výrobcov tohto produktu dovoz čínskej hydiny. Na rozdiel od nás v Európskej únii však bola zakázaná. „To malo za následok veľmi prudký útlm produkcie v tomto roku. Slovenskí producenti nevedeli konkurovať dovozným cenám. Import bol často nelegálny, pričom priemerná cena čínskych kuracích pŕs bola v tomto roku 33 korún. To nie je normálne. Zisťovali sme ceny v Pekingu u tamojších výrobcov. Boli na úrovni 120 slovenských korún. Išlo o colné podvody, keď sa na faktúru napísali doslova smiešne sumy, aby sa uniklo clám. Tomuto sme čelili ako jediní v Európe,“ približuje situáciu podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ing. Ľuboš Gabčík. Spotreba hydiny u nás však úzko súvisí s ekonomickou silou obyvateľstva, pričom hydinári predpokladajú, že spotreba na Slovensku bude v nasledujúcom a ďalšom roku

okolo 20 kg

na osobu. „Sme si vedomí, čo čaká obyvateľov Slovenska v budúcom roku. Je to navýšenie DPH na 19 percent, rast poplatkov za byty a rôzne služby. Slovenskí podnikatelia nie sú schopní adekvátne k tomu dvíhať mzdy. Preto nepredpokladáme, že by sa ceny kuracieho mäsa zvyšovali. Nás už obchodné siete tlačia k ich znižovaniu a od novembra opäť začínajú postupne klesať. V decembri by sa mali ceny stabilizovať, a také isté asi budú aj od nového roka,“ pokračuje Ľ. Gabčík. Zdôrazňuje však, že prudko rastú ceny kŕmneho obilia, lebo v dôsledku tohtoročného sucha je ho u nás i v Európe nedostatok. V zimných mesiacoch sa aj preto očakáva zníženie produkcie hydinového mäsa, hoci tento jav sa v podstate pravidelne opakuje. Od mája sa však spravidla odbyt hydiny zvyšuje, kulminuje v letnom období a v októbri sa opäť stlmí. Trh s touto komoditou býva vždy začiatkom roka ovplyvňovaný aj zvýšenými dovozmi. Tomu sa naši hydinári prispôsobujú, preto ich výkony v zime klesajú. Celkový vývoj cien vidí Ľ. Gabčík v nadchádzajúcich mesiacoch pre výrobcov veľmi negatívne, ale v prospech konzumentov.

Výrobcovia mäsovokostných múčok musia tento produkt vyrábaný v kafilériách prestať predávať producentom kŕmnych zmesí k prvému januáru 2004. Múčka je lacný

zdroj bielkovín,

pričom od nového roka sa musí nahradiť iným, drahším krmivom. Predovšetkým sójou. To však znamená, že náklady na chov hydiny budú u našich producentov rásť. Tlak obchodu však zráža ceny dole. Z tohto dôvodu sa očakáva zníženie výroby hydinového mäsa aj preto, lebo niektorí výrobcovia tento cenový tlak už nevydržia. Navýšenie ceny na kilogram kŕmnej zmesi z dôvodu nahradenia mäsovokostnej múčky sójou bude asi o dve percentá. Výroba jedného kurčaťa sa tak chovateľom zdraží o štyri percentá. Ako sa to premietne priamo do spotrebiteľskej ceny nie je síce jednoduché vypočítať, pričom hydinári predpokladajú, že na predajné ceny to ani nemusí mať vplyv. Napríklad HYZA Žilina prestáva skôr skrmovať múčku, ako to nariaďuje legislatíva. Tým sa chce vyhnúť prípadnému zákazu dovozu hydinového mäsa zo strany Českej republiky, kam exportuje. Ľ. Gabčík vysvetľuje aj rozdiely medzi hydinármi a mäsiarmi na Slovensku. Takmer všetci hydinári majú aj vlastný chov. Ich výrobná vertikála je celkom iná ako u mäsiarov. Ak mäsiarom nejde odbyt, tak idú s cenami výrazne dole, no hydinári sú vzhľadom na vlastné chovy v inej pozícii. Preto napríklad v prvých piatich mesiacoch museli znášať straty, ak chceli výrobu hydiny na Slovensku zachrániť.

Vladimír Turanský

Hydinu velebil Casanova, vychutnával Napoleon Bonaparte. Na hydinu sa dal zlákať aj Rubens a nedopustil na ňu revolucionár Garibaldi. Kto si chce na nej pochutnať, ide do obchodu alebo reštaurácie. Kto ju však chce produkovať, pasuje sa s náročnými problémami a požiadavkami vrátane investícií.