Centrálna banka šokovala trhy

Šok a pochybnosti analytikov v Maďarsku vyvolalo nečakané piatkové rozhodnutie Maďarskej národnej banky (MNB) o drastickom zvýšení základnej úrokovej sadzby z doterajších 9,5 % na 12,5 %. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo v posledných dňoch značné oslabenie kurzu forintu oproti euru, ktorý tri dni za sebou presiahol pre vládu a banku prijateľné výmenné pásmo v rozpätí 250 až 260 HUF za euro. MNB pristúpila k tvrdému opatreniu až po dosiahnutí neprijateľnej úrovne 270 HUF. Hodnota domácej meny sa vzápätí vrátila na 263 HUF za euro, stále však zostala nad hornou hranicou prípustného rozhrania.

Úroková sadzba MNB zostane podľa jej prezidenta Zsigmonda Járaiho vysoká, pokiaľ sa neobnoví dôvera zahraničných investorov k maďarskej ekonomike. Tá je výrazne poznačená vysokým deficitom verejných financií, ktorého podiel môže v tomto roku dosiahnuť až 6 % HDP a má byť vyšší oproti zámerom vlády asi o percentuálny bod. Investori v poslednom období znížili záujem o vkladanie zdrojov do štátnych cenných papierov, zvýšili ich predaj pre malú výnosnosť a tiež pre vysokú zadlženosť obyvateľstva a rastúci schodok bežnej platobnej bilancie. Minister financií Csaba László podporil postup centrálnej banky proti oslabeniu kurzu národnej meny aj za cenu radikálnych, ale krátkodobých opatrení.

Járai pripustil, že zvýšenie úrokovej sadzby MNB môže ešte viac obmedziť investície a zároveň spomaliť tempo aj bez nižšieho ekonomického rastu v krajine. Ďalšie oslabovanie kurzu HUF by bolo podľa neho pre ekonomiku horšie ako spomínané rozhodnutie menovej banky o raste úrokov. Jedným z hlavných cieľov MNB zostáva zníženie miery inflácie z terajších okolo 5 % na 4 % koncom roku 2005. Járai pritom odmietol, že vnútri širokého výmenného pásma 240 až 320 HUF existuje aj spomínané užšie rozpätie 250 až 260 HUF za euro. To však zostáva najprijateľnejšie a sám to priznal, lebo rovnovážny kurz, ako efektívny prostriedok proti inflácii a na podporu exportu, je niekde v tomto priestore.

Vedúci tajomník Maďarského bankového zväzu Rezső Nyers označil rozhodnutie MNB za negatívne prekvapenie a neopodstatnené. Analytička výskumnej finančnej inštitúcie Pénzügykutató Judit Neményiová uviedla, že snaha o umelé nadhodnotenie kurzu maďarskej meny ešte viac zvýši finančný deficit štátu. Ďalší odborník Zoltán Török tvrdí, že opatrenie MNB dlhodobo nič nevyrieši, hoci teraz sa možno podarí vyhnúť menovej kríze. Pokiaľ sa hospodárska politika v Maďarsku nezmení, forint zostane predmetom špekulatívnych operácií. Aj viacerí zahraniční analytici považujú rozhodnutie MNB skôr za negatívny signál pre investorov o nestabilnej finančnej situácii v krajine. Tlak na domácu menu by sa mal napriek tomu ďalej zvyšovať.

Aktuálna úroková sadzba MNB vo výške 12,5 % dosiahla úroveň zo začiatku roku 2000. Od konca roku 2002, pol roka po príchode novej maďarskej vlády Pétera Medgyessyho, do leta tohto roka sa úroková sadzba pohybovala na hranici 6,5 %, a potom stúpla na predchádzajúcu úroveň 9,5 %. Tento ukazovateľ finančnej stability pritom dosahuje v eurozóne 2 %, vo Veľkej Británii okolo 4 %, v USA 1 % a aj v susedných krajinách Maďarska je značne nižší.

Martin Benko

Budapešť