Sľubná bruselská bilancia

Vicepremiér a dvaja ministri nám predložili lákavý zoznam

Na Slovensku sa vytvárajú regióny, v ktorých majú ľudia veľké sociálne a ekonomické problémy. Podľa vicepremiéra Pála Csákyho je reálne, že po vstupe do EÚ sa situácia začne zlepšovať aj v najzaostalejších okresoch SR. Situácia pritom na celom Slovensku nie je vôbec dobrá, veď hrubý národný dôchodok na obyvateľa SR máme na úrovni 48 % priemeru EÚ. Je však šanca, že do roku 2006 sa môže zvýšiť na 54 % priemeru EÚ. Napomôcť tomu majú aj prostriedky z fondov EÚ vo výške 1,7 mld. EUR. Samozrejme, záleží len na nás, aké projekty pripravíme, ako dokážeme presvedčiť bruselských euroúradníkov o racionalite projektov. Ďalších 255 mil. EUR môžeme získať z Kohézneho fondu na projekty pre odvetvie dopravy a životného prostredia. Okrem environmentálnych akcií sa budú prostriedky z tohto fondu využívať najmä na výstavbu úsekov diaľnice D-1 a na modernizáciu železničných tratí. S ďalšou dobrou správou prišiel v uplynulých dňoch z Bruselu rezortný minister Pavol Prokopovič. Ministri krajín EÚ schválili infraštruktúrny plán na roky 2003 - 2020, v celkovej výške 220 mld. EUR, ktorým chcú zmierniť preťaženosť a zápchy na európskych cestách a diaľniciach. Európska komisárka pre dopravu Loyola De Palaciová ubezpečila nášho ministra, že do programu, ktorý vypracovala tzv. van Miertova skupina, zaradili aj päť našich dopravných projektov, čo podľa P. Prokopoviča znamená nadpriemer.

Aj minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky informoval o výsledkoch kontrahovania prostriedkov z programu PHARE 2001. Aké výsledky sme dosiahli v rámci tohto programu? L. Gyurovszky oznámil, že „prostriedky tohto programu, alokované vo Finančnom memorande 2001 s termínom kontrahovania 30. november 2003, sme na základe schválených projektov vyčerpali v objeme 21,5 mil. EUR, čo z balíka zdrojov tvorilo 79,6 %. Úspory v rámci verejného obstarávania predstavovali 3,7 mil. EUR. Tieto nakontrahované

peniaze prispejú

po realizácii projektov v roku 2004 najmä k regionálnemu rozvoju (PHARE ECOSOC) a cezhraničnej spolupráci SR (PHARE CBC) s Maďarskom, Rakúskom a s Poľskom. V rámci regionálneho rozvoja boli prostriedky pôvodne vyčlenené na priemyselný park Rožňava, realokované na šesť iných projektov, ktorých kontrahovanie urobila Centrálna finančná a kontraktačná jednotka Ministerstva financií SR“. Prečo sme nedosiahli lepší výsledok kontrahovania prostriedkov z programu PHARE než 79,6 %, vysvetlil minister L. Gyurovszky takto: „V skupine projektov cezhraničnej spolupráce bol zrušený projekt preloženia cesty Obchvat Podbiela. Dôvodom zrušenia projektu bol fakt, že občania tejto oravskej obce spomínaný investičný projekt v referende nepodporili. Medzi hlavné problémy, prečo kontrahovanie prostriedkov finišovalo až v posledných týždňoch, pri investičných projektoch možno uviesť nevyrovnanie vlastníckych vzťahov, chýbajúce stavebné povolenie, neúplná technická dokumentácia a nedoriešené spolufinancovanie projektov.“ Minister dodal, že „príprava a schvaľovanie projektov sa konalo v čase, keď pôsobil na Úrade vlády SR Roland Tóth a k úlohám kontrahovania sa nepristupovalo zodpovedne“. Z už zmluvami zabezpečených zdrojov programu na rozvoj regiónov PHARE ECOSOC v objeme 8,3 mil. EUR, čo je 87 % alokovaných zdrojov, sa podporia štyri rozvojové projekty. Pôjde o rozvoj cestovného ruchu na

Zemplínskej šírave,

ale aj podpora dvoch priemyselných parkov Humenné - Guttmanovo a Spišská Nová Ves a rozvoj cestovného ruchu v regióne Veľká Domaša. Celkovo na deväť projektov CBC dostaneme 7,6 mil. EUR, na grantovú schému Sociálne veci a rozvoj ľudských zdrojov takmer 3 mil. EUR na 54 projektov. Medzi projektmi cezhraničnej spolupráce CBS, ktoré boli podchytené na 100 %, dominuje najmä Spoločný fond malých a stredných projektov Slovensko - Maďarsko a Systém odvedenia odpadových vôd z obcí v povodí rieky Morava. K ďalším projektom s nakontrahovanými prostriedkami nad 90 % boli projekty Podnikateľský inkubátor v Malackách, Spoločný fond malých projektov SR - Rakúsko, prípadne SR - Poľsko, avšak Revitalizácia Chorvátskeho ramena iba 46 %.

Jozef Kunik