METELICA ROKU 2004

Peter Kasalovský

V parlamente minulý týždeň boli vznesené verejné obvinenia vicepremiéra I. Mikloša a dvoch rezortných ministrov Ľ. Kaníka a R. Zajaca z prípravy zákonov proti väčšine obyvateľstva, ba dokonca z tunelovania verejných financií. „Obvinení“ majú však pokoj, lebo niet takej moci, ktorá by sa podujala vyvrátiť alebo potvrdiť tvrdenia jedného zo zákonodarcov.

V tom istom parlamente kritizoval sociálne dosahy vládnej činnosti prezident SR R. Schuster. Opozícia tlieskala, koalícia mlčky sedela a výsledok bol taký, aký sme očakávali. Jeden-dva dni vzrušených vyjadrení a život ide ďalej. Najmúdrejšou reakciou sa však prezentovala podpredsedníčka NR SR Z. Martináková, keď povedala, že treba vnímať názory občanov.

Poslankyňa NR SR A. Záborská z KDH si v novembri vyskúšala, či sa dá žiť zo 4500 slovenských korún. Dá sa síce prežiť, ale nevylúčila pri trvalom živote z takejto sumy zdravotné následky. Mohla síce spomenúť aj iné, napríklad deklasovanie ducha, ale výsledkom jej „akcie“ nebude žiadna legislatívna iniciatíva. Zdôvodnila to záujmom o udržanie koaličnej jednoty.

K výrobcom vysokého napätia v spoločnosti, a najmä k vláde, s ktorou nie sú spokojné podľa niektorých zdrojov deviati z desiatich občanov, sa včera doniesla dosť nepríjemná správa. Odborári získali pod petíciu, ktorá by mala viesť k referendu za skrátenie terajšie volebného obdobia, vyše 312-tisíc podpisov a sú presvedčení, že do 15. decembra ich bude rovných 400-tisíc.

Desaťtisíce podpisov sú pod rovnakou petíciou jednej politickej strany. Dalo by sa síce meditovať o tom, koľko ľudí by sa podpísalo pod obidve petície, keby ich iniciátori mali v teréne dosť aktivistov. Zákonná podmienka na vyhlásenie referenda bude podľa všetkého splnená, ale jeho cieľ sa javí takmer ako nedosiahnuteľný. Nie kvôli účasti voličov, ale kvôli výkladu Ústavy SR.

Dodnes totiž platí svojím spôsobom zvrátený výklad, že hlas ľudu, teda výsledok referenda, musí schváliť parlament. V prípade, že by sa na referende zúčastnila viac ako polovica oprávnených voličov a z nich by väčšina bola za skrátenie volebného obdobia, tak by nastal problém. Popravde, neviem si predstaviť, že by väčšina poslancov vykonala taký „príkaz“ z ľudového hlasovania.

Tento problém sa vonkoncom nedá vylúčiť, keďže masová nespokojnosť s vládnutím je potvrdzovaná niekoľko mesiacov nielen výskumami verejnej mienky, ale aj volebnými preferenciami parlamentnej aj mimoparlamentnej opozície. Vládna koalícia má však časový priestor, aby do momentu vypísania referenda podstúpila sebareflexiu a zmiernila vysoké sociálne napätie.

Možno niečo také očakávať, to je priam hamletovská otázka. Dokáže zostúpiť „nadol“ a pustiť sa do boja s chudobou a so sociálnou biedou, vypracovať zmysluplné know-how rozvoja nášho štátu, jednotlivých regiónov a vybraných skupín obyvateľstva? Je vôbec schopná získať zvonka alebo objaviť v problematickom štátnom rozpočte, a práve v tomto období, nové financie?!

Povedal by som, že vládna koalícia by pod tlakom z blížiaceho sa referenda mohla vyrobiť jeden z malých zázrakov. V záujme sebazáchrany pred možným debaklom by však musela vytiahnuť čo najskôr a podľa všetkého už pozajtra plejádu nových, odborne zdatných, rozhodných a tiež prejavom sympatických ľudí, čo je však jeden z najväčších problémov v našej ponovembrovej politike.

Vo včerajšom príhovore k parlamentu, v súvislosti s jeho rokovaním o vládnom návrhu štátneho rozpočtu, M. Dzurinda ani slovkom nenaznačil, že by vnímal taký politický imperatív. Nie kvôli opozícii, ale kvôli najširším vrstvám obyvateľstva. Od opozičných poslancov si vyslúžil dobré rady, ale aj odporúčania, aby konečne zvážil svoju demisiu - odstúpil, a od niektorých mlčanie.

Akoby aj v tom našom parlamente po vzore „ulice“ začínalo rezonovať, že budúcnosť jednotlivých politických strán, rovnako koaličných ako opozičných, a ich lídrov je v konkrétnych činoch pre väčšinu. Na chvíľu by sa mohlo zdať, že sa už neodvíja od ubezpečovania, že všetko sa raz k lepšiemu obráti, pričom moderné je tvrdiť, že sa tak stane o pol roka, a určite v tom ďalšom roku.

Peter Kasalovský