Front sa presúva

Jeden spor sa skončil, ďalší...

Keď minulý štvrtok americký prezident George W. Bush po 20 mesiacoch platnosti zrušil clá na oceľ, mohlo sa zdať, že búrka medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou konečne utíchla a medzi oboma stranami zavládlo obchodné prímerie. Nie je to však celkom tak. Predstavitelia Európskej únie síce zrušenie obmedzení svorne privítali, na ďalších bojiskách však diplomatická vojna pokračuje aj naďalej a o víťazovi ešte nie je rozhodnuté. Na jednej strane tlačí EÚ na Američanov, aby zrušili daňové úľavy pre vybrané spoločnosti, na druhej strane chcú USA dosiahnuť, aby Európa povolila dovoz geneticky modifikovaných potravín.

Obidva spory sa datujú hlboko do minulosti. Daňové úľavy pre amerických exportérov, patriacich do kategórie známej ako Foreign Sales Corporation, pochádzajú ešte z 80. rokov minulého storočia. Profitovalo z nich niekoľko tisíc spoločností vrátane takých gigantov ako Microsoft, Boeing či General Electric. Asi 15 rokov ostali viac-menej nepovšimnuté, až pokým sa znepáčili Európskej únii, ktorá ich označila za nelegálne exportné subvencie, ktoré neoprávnene zvýhodňujú firmy dovážajúce do EÚ a podala sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Tá v roku 1999 podnetu vyhovela, na čo vtedajší prezident Bill Clinton reagoval zmenou zákona. Ani ten však úniu neuspokojil a v roku 2002 jej WTO odobrila zavedenie protiopatrení.

Stupňovaný tlak

Po dlhšom období ticha sa spor v súčasnosti dostáva na stôl opäť. Predstaviteľom EÚ už totiž zrejme došla trpezlivosť a rozhodnutie nechcú ďalej odkladať. Podľa plánu, ktorý schválila Európska komisia, a ktorý v pondelok vstúpil do platnosti, začne EÚ od marca 2004 vyberať dodatočné sankčné clo na vybrané americké produkty. Odveta nebude spočiatku taká tvrdá, ako únii povolila WTO a výška ciel dosiahne 5 % z celkového 4-miliardového objemu tovarov, medzi ktorými sa nachádzajú napríklad drahé kovy, koža, výrobky z papiera či mäso. Ak USA zareagujú v súlade s očakávaniami EÚ, protiopatrenia sa zrušia, ak však budú konať pomaly alebo vôbec, výška ciel sa bude počas jedného roka každý mesiac zvyšovať o jeden dodatočný percentuálny bod. O ďalšom postupe sa rozhodne neskôr, avšak únia má podľa WTO právo zvýšiť sankcie až do úrovne 100 %.

Obidve americké komory už síce pripravili zákony, ktoré majú ambíciu dať súčasný stav do súladu s pravidlami svetového obchodu, je však otázne, či sa podarí stihnúť stanovený termín. „Pocit, ktorý mám (od zákonodarcov) je, že sa to dá urobiť,“ uviedol podľa Reuters ešte pred mesiacom európsky komisár pre obchod Pascal Lamy. „Odkaz je - urobte to,“ doplnil.

Druhý transatlantický spor sa týka geneticky modifikovaných potravín. Európska únia dlhodobo bráni dovozu takýchto produktov, čo sa nepáči Spojeným štátom, ktoré patria medzi ich najväčších producentov. Zákaz síce nie je oficiálny, naposledy však s geneticky modifikovaným produktom EÚ súhlasila pred piatimi rokmi. USA v tomto prípade využili v auguste 2003 možnosť sťažnosti na WTO, verdikt však ešte nepadol.

Rozdelená únia

Ani únia však nie je v názore jednotná. Európska komisia nedávno predložila návrh autorizovať švajčiarsku kukuricu Bt-11, ktorý však v hlasovaní podporilo iba šesť štátov, šesť bolo proti a zvyšok sa zdržal. Krajiny tak dostali čas na zladenie stanovísk a do troch mesiacov by mala rozhodnúť Rada ministrov EÚ. Ak vysloví súhlas, mohlo by to znamenať precedens aj pre ďalšie upravené potraviny.

Minulotýždňové zrušenie oceliarskych ciel sa dá chápať ako diplomatické víťazstvo EÚ a Japonska, aj keď úplne nespokojný nemôže byť ani prezident Bush, ktorému sa podarilo bez protiopatrení udržať tarify až 20 mesiacov. V ďalších dvoch prípadoch však víťaz ešte známy nie je a nie je vylúčené, že sa ani nebude dať vyhlásiť. Práve naopak, ak budú rozpory pretrvávať, stratové môžu byť obidve strany.

Michal Mušák