Keď pacient v nemocnici prekáža...

Po „vypršaní termínov“ musia odísť i nedoliečení

Pacient sa stáva v našich nemocniciach nezaujímavý. Dôvodov je viac - nedostatok peňazí, diktát riadiacej sféry i zdravotných poisťovní o možnom počte dní hospitalizácie, ale aj nedostatok ľudskosti. Ten posledný sa prejavuje rozličným spôsobom. Napríklad aj tak, že sa pacientovi pripomína, že by nemal byť ošetrovaný v mieste prechodného bydliska. Pritom trvalé či prechodné bydlisko nesmie byť v žiadnom prípade kritériom, ktoré by mohlo ovplyvniť poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Vyplýva to z legislatívy - zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť bez meškania prvú pomoc každému, koho život alebo zdravie by bez takejto pomoci bolo ohrozené. Ak je to nevyhnutné, musí podľa potreby zabezpečiť ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť. A práve tá ďalšia starostlivosť je v súčasnej situácii našich nemocníc a predpisov, ktoré musia dodržiavať, najväčším kameňom úrazu. Počet dní hospitalizácie je určený a často niet praktickej odpovede na otázku, čo ďalej s nevyliečiteľne chorým pacientom. Skutočne funkčný hospic máme u nás zatiaľ len jeden, nesie meno Matky Terezy, má 20 lôžok a je v Bardejovskej Novej Vsi. Jeho vedúca lekárka MUDr. Alica Valkyová pre Hospodársky denník uviedla, že mali prípad onkologického pacienta (bezdomovca), ktorého z jednej východoslovenskej nemocnice po „vypršaní dní určených na liečbu“ naložili do sanitky a poslali k sestre, s ktorou nebol roky v žiadnom kontakte. Išlo pritom o chorého, ktorého bolo treba kŕmiť sondou... Nešťastná príbuzná ho potom celý deň bezvýsledne vozila po rozličných NsP v spomenutom regióne, no prijať ho nechceli. Pomoc mu poskytli až u nich... V poslednom období sa veľa hovorí a - hlavne z riadiacej zdravotníckej sféry - o pomoci pre nevyliečiteľne chorých, no bolo by dobré vedieť, že napríklad aj hospic Matky Terezy má zatiaľ podpísanú zmluvu iba so zdravotnou poisťovňou Sideria-Istota a rozpracovanú s VšZP... Pacient si tu dopláca 220 Sk denne, ostatné ide - ako uviedla MUDr. A. Valkyová z darov dobrých ľudí a sponzorov. Čas pobytu nie je obmedzený a aj bezdomovca bez prostriedkov tu doopatrovali... Otázne však je, či starostlivosť o nevyliečiteľne chorých možno, obrazne povedané, hodiť iba na plecia charity. Asi 90 percent ľudí, ktorí potrebujú hospicovú starostlivosť, tvoria práve onkologickí pacienti. Aj preto na ďalšie takéto zariadenia netrpezlivo čakajú nielen chorí. Pribudnúť by mali na Spiši či v Banskej Bystrici a Bratislave.

Aj keď všetky tieto aktivity treba hodnotiť vysoko pozitívne, netreba zabudnúť, že svoju úlohu by si tu v prvom rade mala plniť spoločnosť a štát. Za odvody, ktoré väčšina z nás po celý život svedomito odvádzala (vrátane zamestnávateľov) by si zaslúžila kvalifikovanú starostlivosť vtedy, kedy ju potrebuje, teda aj na konci života. A ak budú príplatky za určitý druh starostlivosti, mala by byť garantovaná a, samozrejme, i na vyššej úrovni.

Ľudmila Koníková