Keď vlastníci nevlastnia

Megalomanské plány našich úradníkov

Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo návrh národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu. Podľa Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska tento

materiál obsahuje nepresné informácie. Negatívne dôsledky, ktoré prinesie obyvateľstvu, nerieši, ani nenavrhuje ich riešenia. Napriek tomu obsahuje návrh uznesenia vlády SR, podľa ktorého by kabinet mal navrhované územia európskeho významu schváliť a uložiť ministrovi životného prostredia zaslať tento zoznam ministrovi pôdohospodárstva na zabezpečenie monitoringu lesných ekosystémov v územiach zaradených do siete Natura 2000. Vlastníci území, obce a obyvatelia žijúci v regiónoch, v ktorých sa tieto navrhované lokality nachádzajú, žiadajú tento

návrh odmietnuť,

„pretože závažným spôsobom zasahuje negatívne do práv vlastníkov dotknutých území a do života občanov regiónov. Nie sme proti ochrane prírody, ale sme nútení dôrazne sa brániť proti takým postupom tzv. ochranárov vrátane štátnych inštitúcií, ktoré pod rúškom ochrany prírody nerešpektujú základné ľudské a občianske práva dotknutých vlastníkov a obyvateľov a vytvárajú sa megalomanské koncepcie, ktorých realizáciu nie je schopný tento štát finančne zabezpečiť“. Následkom nekritického prístupu štátnych inštitúcií k legislatívnym návrhom ministerstva životného prostredia v minulosti je už dnes 23 % územia Slovenska zákonne chránených tak, že najmä v lesných ekosystémoch je možnosť hospodárenia obmedzená či zakázaná do tej miery, že možnosť hospodárenia je podmienená výnimkami udeľovanými štátnymi úradníkmi. Stupne tohto obmedzenia siahajú až do takej miery, že v piatom stupni ochrany dokonca ani vlastníci nemôžu užívať predmet svojho vlastníctva či inak s ním nakladať, to znamená plniť výkon vlastníckeho práva ako základného ľudského práva.

„Od roku 1994 osem rokov existoval taký legislatívny stav, že neboli vydané vykonávacie právne predpisy, ktoré by umožňovali priznať náhradu vlastníkovi za jeho obmedzovanie. Po týchto rokoch bol vydaný vykonávací predpis, ktorý však priznal iba

čiastočnú náhradu,

v podstate len za obmedzenie z ťažby dreva a nepriznal náhradu za ďalšie limitovanie vlastníckeho práva. Súčasne sa zmenil ústavný nárok vlastníka na poskytnutie tejto náhrady iba na jeho možnosť požiadať o túto náhradu, avšak s tým, že o nej rozhoduje ten orgán, ktorý obmedzenia stanovil a ktorý ju má aj vyplatiť. Ide o stav odporujúci vecnej a právnej logike, pretože je logickým záujmom orgánu, ktorý má platiť náhradu a ktorý aj o nej rozhoduje, aby zaplatil čo najmenej alebo vôbec,“ konštatuje únia v stanovisku. Zdôrazňuje, že ide o neprávny a neústavný stav, odporujúci medzinárodným predpisom, ktorými je SR viazaná. „...tento neprávny stav sa týka veľkého počtu obyvateľov Slovenska, pretože 50 % územia lesov je vo vlastníctve súkromných vlastníkov, ktorí sú týmto návrhom dotknutí.“ Obmedzenie či zákaz hospodárenia v lesoch, ktorý vyplýva z predloženého materiálu, znamená veľký dôsledok na zamestnanosť v dotknutých regiónoch. Ide pritom o tie, kde je najvyšší stupeň nezamestnanosti a kde podstatná časť obyvateľstva, pokiaľ nejakú prácu má, pracuje v lesohospodárskych činnostiach, prípadne v cestovnom ruchu.

Andrej Pokojný