Čo vlastne chcel minister?

Keď protiústavná zdravotnícka legislatíva v Národnej rade SR neprešla

Minister zdravotníctva Rudolf Zajac bol nespokojný, keď neprešiel na parlamentnej pôde pozmeňujúci návrh, ktorý mal obmedziť lekárnikom možnosť štrajkovať. Spomínaná navrhovaná legislatíva bola bezprostrednou reakciou na nedávny protest, keď bola väčšina lekární zatvorená a ľudia museli za liekmi v niektorých regiónoch cestovať desiatky kilometrov. Situácia bola v určitých lokalitách skutočne neúnosná, no akosi sa mlčalo o tom, že celá situácia nevznikla pre postup lekárnikov, ale preto, že štát a zdravotné poisťovne si neplnia zákonom stanovené povinnosti. Lekárnický stav mal v tejto súvislosti obavy, aby mnohé kroky z riadiacej sféry nesmerovali k likvidácii verejných lekární, ale aj nezávislého výkonu lekárnického povolania. Poslanci teda definitívne schválili tri zdravotnícke zákony, jeden z nich znamená zachovanie plného práva na štrajk aj u lekárnikov. Novela zákona o liečebnom poriadku zasa rieši situáciu v kúpeľnej starostlivosti. A padlo i rozhodnutie o zmene štátnych zdravotných ústavov, tie sa od budúceho roka stanú úradmi verejného zdravotníctva.

Pôvodný návrh vlády ( k zákonu o liekoch a zdravotníckych pomôckach) mal podľa získaných informácií smerovať k tomu, aby sa zákonným spôsobom ošetrilo klinické skúšobníctvo a prispôsobilo sa normám Európskej únie. V priebehu legislatívneho procesu však vstúpil do novelizácie paragraf z dielne poslanca vládnej koalície, ktorý obmedzoval právo lekárnikov na štrajk a súbežne rozširoval tento paragraf aj o možnosť, aby lekárne mohli prevádzkovať aj právnické osoby, nielen fyzické osoby. Z toho všetkého vychádzalo, že by minister zdravotníctva mohol vyhlásiť mimoriadny režim a na základe toho lekárnikom

právo štrajku

a zároveň novelizáciou tohto zákona dostal by do ruky možnosť, aby lekárnikov mohol nahradiť právnickými osobami pri zabezpečení chodu lekární. Z liekového reťazca odznievali vážne výhrady. Ozvali sa i pripomienky k povahe štrajku, podľa článku 54 Ústavy SR sa totiž právo na štrajk obmedzuje osobám v určitých povolaniach (ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia). Poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach je však osobitným druhom podnikateľskej činnosti, ktorá je prevádzkovaná i právnickými osobami, čo je aj prípad nemocničných lekární. V prípade zatvorenia lekárne preto ide o akt podnikateľa - prevádzkovateľa lekárne, ktorým môže byť aj právnická osoba, a preto podľa názoru z tejto sféry nejde vlastne o štrajk. Celý problém sa dotýkal aj možnosti obmedzenia iných nátlakových akcií a práva podnikať. Samotný pojem

nátlakové akcie

je značne neurčitý. Podľa právnického vyjadrenia liekového reťazca zahŕňa aj široké spektrum aktivít, ktoré sú uplatnením ústavnej slobody prejavu, združovania, zhromažďovania i práva podnikať. Zákonné obmedzenie takejto formy bez uvedenia rozsahu obmedzenia je preto nielen neúčinné, ale aj protiústavné. V súvislosti s touto legislatívou tu boli obavy aj z toho, že by sa ministrovi zdravotníctva udelila veľmi široká, časovo neobmedzená a ťažko kontrolovateľná právomoc rozhodovať o vyhlásení mimoriadnej situácie. Dôvody na jej vyhlásenie však boli široko formulované, napríklad bolo nejasné, o hrozbu akej škody by malo ísť. Podľa právneho stanoviska zmeny obsiahnuté v doplňujúcom návrhu k novele zákona o liekoch odzrkadľovali viaceré znaky legislatívnej nepripravenosti, pravdepodobne vyplývajúcej z unáhlenosti návrhu i absencie plnohodnotného posudzovania v legislatívnom procese. Dôsledkom bola neuplatniteľnosť niektorých ustanovení, ako aj rozpor s Ústavou SR vo viacerých bodoch. Parlament teda pri prerokúvaní zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach nepodporil návrh ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca, aby sa na poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti vzťahovali

osobitné podmienky,

platné v mimoriadnych situáciách. Prijatie takéhoto ustanovenia by obmedzilo právo lekárov, ale aj lekárnikov na štrajk. Opozícia, ale aj niektorí poslanci koalície, návrh ministra odmietli ako jeho pokus vynútiť si poslušnosť lekárov a najmä lekárnikov, ktorí už viac ráz uzavreli lekárne v snahe vynútiť si oddlženie. Hovorilo sa i o tom, že vedenie rezortu zdravotníctva sa nedôstojným spôsobom vyrovnáva s oponentúrou a nie je možné prijať takýto spôsob tvorby práva. Od rezortného ministra poslanci žiadali, aby predkladal vecné riešenia.

Prijatá novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach upravuje podmienky klinického skúšania liekov a dáva ich do súladu so Smernicou Európskeho parlamentu. Zvyšuje tým ochranu osôb, ktoré sa zúčastňujú na klinickom skúšaní liekov. Novela tiež upravuje postup vzájomného uznávania liekov medzi SR a ostatnými štátmi EÚ. Ustanovenie sa vzťahuje na Štátny ústav pre kontrolu liekov v Bratislave a Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liekov v Nitre, ktorým sa bude predkladať žiadosť o vzájomné uznanie registrácie lieku. Návrh novely zahŕňa aj ustanovenia

o registrácii liekov,

ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy. R. Zajac musel rozhodnutie parlamentu rešpektovať, no ocenil, že prešlo aspoň ustanovenie, ktoré ruší povinnosť žiadateľov o licenciu lekárnika pridať k žiadosti oprávnenie, ktoré vydávala Slovenská lekárnická komora o etickej spôsobilosti žiadateľa. Odlišné problémy sprevádzali ďalšiu zdravotnícku legislatívu. Na verejnosť prenikli informácie, podľa ktorých keď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo sériu tzv. sociálnych zákonov, no stalo sa, že celá oblasť kúpeľnej liečby z toho všetkého vypadla, nebola však zapracovaná do zákonných noriem ministerstva zdravotníctva. Vyzeralo to teda tak, že by právo občanov uplatniť si kúpeľnú liečbu nebolo zabezpečené v zákone. Preto prišiel návrh poslankyne Národnej rady SR, ktorá opravovala chyby.

Posledným zákonom bol zákon o ochrane zdravia, podporila ho aj koalícia aj opozícia, hodnotili ho ako dobre vypracovaný a nebolo mu vlastne výraznou formou veľmi čo vyčítať. Informačne je nová skutočnosť, že aj v zdravotníctve sa buduje nová štátna správa, vznikne Úrad verejného zdravotníctva.

Ľudmila Koníková