Časovaná bomba

Hlbiny svetových oceánov ukrývajú ohromné množstvo energeticky bohatej, avšak veľmi nestabilnej substancie. Jej uvoľnenie do ovzdušia by mohlo mnohonásobne urýchliť skleníkový efekt. Chemický názov látky, o ktorej je reč, znie hydrát metánu a vedci v laboratóriách ju poznajú už dlho. V tridsiatych rokoch sa potvrdilo, že môže vznikať pri nízkych teplotách v plynovodoch a znižovať ich priechodnosť. V šesťdesiatych rokoch bol objavený vo večne zmrznutej pôde na Sibíri a v Severnej Amerike. Až v roku 1980 však vrtná súprava americkej lode Glomar Challenger vyniesla na povrch nepatrný kúsok hydrátu metánu z morského dna. Dnes vieme, že prestupuje sedimentové horniny na prechode medzi pevninským prahom a hlbokým oceánom do hĺbky niekoľko sto metrov. Vyskytuje sa takmer vo všetkých moriach. Podľa hrubých odhadov je v ňom viazané asi dvakrát viac uhlíka ako vo všetkých známych ložiskách uhlia, ropy a zemného plynu dohromady.

Hydrát metánu sa tvorí pri nízkych teplotách, vysokom tlaku a dostatku metánu uvoľňovaného rozkladom organických látok. V kryštálovej mriežke zmrznutej vody sa usadzujú molekuly metánu ako v malých klietkach. Jediný kubický meter hydrátu môže obsahovať až 164 kubických metrov metánu. V bežných podmienkach sa metán rýchlo uvoľňuje a kúsky „ľadu“ možno bez problémov zapáliť.

Pri nízkej stabilite tejto látky stačí i malá zmena pomeru na morskom dne, aby došlo k jej hromadnému uvoľňovaniu. Pritom každá molekula takto uvoľneného metánu spôsobuje tisíckrát vyšší skleníkový efekt než molekula obávaného oxidu uhličitého. Odborníci sa domnievajú, že narušená rovnováha by mohla viesť k spusteniu reťazovej reakcie s katastrofálnymi dôsledkami pre klimatické pomery na našej Zemi.

Pred niekoľkými rokmi sa nemeckej výskumnej lodi Sonne po prvýkrát podarilo zaznamenať samovoľný výstup hydrátu metánu na morskú hladinu. Pred loďou sa náhle vynoril biely objekt vo veľkosti menšej skrinky a rýchlo sa zmenšoval. Voda okolo neho vrela uvoľňovaným plynom. Výstup väčšieho množstva látky naraz a prípadné zapálenie unikajúceho metánu by mohlo dokonca ohroziť i okolo plávajúce lode. To je tiež jedno z možných vysvetlení záhady bermudského trojuholníka. Vedci sa teraz snažia systematickým výskumom zmapovať oblasti s výskytom hydrátu metánu a odhaliť prípadne ďalšie tajomstvo tejto podivuhodnej zlúčeniny.

(hdc)