Hodnota stravných poukážok

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Je možné, aby zamestnávateľ časti zamestnancov dával poukážky v hodnote 50 Sk a časti v hodnote 60 Sk?

- Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi zabezpečovať stravovanie zamestnancov, pričom okrem iných povinností vymedzuje minimálnu a maximálnu výšku, ktorou prispieva na ich jedlo. Príspevok je od 1. decembra 2003 stanovený v rozpätí od 55 % hodnoty stravy po najviac 44 Sk. Zákonník práce neurčuje, akú sumu má predstavovať cena stravy, za ktorú možno na tieto účely považovať aj hodnotu stravovacej poukážky.

Právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky je zakotvené v Ústave SR v čl. 36 spadajúcom do 5. oddielu 2. hlavy, pojednávajúcom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. V Zákonníku práce sú tieto práva premietnuté do čl. 1 Základných zásad Zákonníka práce. Konkrétne sa ustanovuje, že fyzické osoby majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré im prislúchajú bez akýchkoľvek obmedzení alebo diskriminácie. Slovo „spravodlivé“ okrem iného vyjadruje rovnaký nárok za rovnakých zákonom stanovených podmienok. V tomto prípade jedinou podmienkou na vznik nároku na stravu je, aby výkon práce zamestnanca trval dlhšie ako štyri hodiny. Obdobne v § 13 ods. 5 Zákonníka práce sa ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.

Je pravdou, že Zákonník práce v ustanovení § 152 priamo nezakazuje poskytovať zamestnancom poukážky v rôznej hodnote. Pretože podmienky stravovania zamestnancov sú súčasťou pracovných podmienok, takéto ustanovenie by podľa nášho názoru bolo nadbytočné. Uvedené znamená, že príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ods. 3 prvá veta musí byť všetkým zamestnancom, ktorým vzniká nárok na stravovanie, poskytovaný v rovnakej výške, z čoho by mala vyplynúť aj rovnaká hodnota stravnej poukážky.

Pre úplnosť je potrebné spresniť, že zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov aj z ďalšieho zdroja, ktorým je sociálny fond. Výška tohto príspevku taktiež ovplyvňuje hodnotu stravovacej poukážky prípadne cenu, ktorú zamestnanec za poukážku zaplatí. Príspevok zo sociálneho fondu sa poskytuje podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve, pričom výška príspevku z tohto zdroja je v podstate obmedzená len objemom vytvoreného sociálneho fondu a pravidlami na jeho rozdelenie. Aj tento príspevok by sa v príslušnej skupine zamestnancov mal poskytovať v nerozdielnej výške.

Rozdiel v cene stravovacej poukážky však môže vzniknúť medzi zamestnancami a inými osobami, napríklad bývalými zamestnancami. Zákonník práce v § 152 ods. 5 písm. b) umožňuje so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým sa zabezpečí stravovanie, aj na bývalých zamestnancov a poskytovať im príspevok na stravovanie. Príspevok bývalým zamestnancom zo sociálneho fondu, ktorí sa na jeho tvorbe nepodieľajú, však možno poskytovať len ak sa tak dohodlo v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ, ktorý nemá rozdelenie sociálneho fondu dohodnuté v kolektívnej zmluve, príspevok z tohto zdroja poskytovať nemôže.

Zamestnávateľ prispieva od 1. 12. 2003 sumou 44 Sk na každý stravný lístok. Prečo musím objednávať gastrolístky cez sprostredkovateľov, keď zamestnanec dostane len 44 Sk? Nemôžem dať zamestnancovi rovno 44 Sk?

- Odpoveď na uvedené otázky dáva prvá veta § 152 ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých pracovných zmenách také stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy. Stravovanie má zabezpečiť buď priamo na pracovisku, alebo v jeho blízkosti, musí však ísť o stravu.

Aj v prípade sprostredkovaného zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby je podmienkou, že tieto stravovacie služby budú zabezpečené u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravu. Na tento účel sú zamestnancom zabezpečované aj gastrolístky - právne predpisy neumožňujú, aby si za tieto poukážky zamestnanec nakúpil niečo iné než stravu.

Novelou Zákonníka práce sa od 1. júla 2003 doplnilo do ustanovenia o povinnosti zabezpečiť jedno hlavné teplé jedlo slovo „najmä“. Tým sa reagovalo na špecifické prípady, keď nie je možné zabezpečiť teplé jedlo. Zároveň sa týmto slovkom akceptovala existencia náhradnej možnosti splnenia vyššie uvedenej povinnosti formou poskytnutia finančného príspevku na stravu v súlade s § 152 ods. 4 Zákonníka práce.

Finančný príspevok, ktorý sa poskytuje vo výške príspevku na stravu, je kompenzáciou za nemožnosť zabezpečenia stravy pre zamestnanca. V Zákonníku práce sa však vyslovene uvádza, že touto kompenzáciou sa môže nahradiť strava zamestnancovi len v prípade, že povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnanca vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, prípadne ak iný spôsob zabezpečenia stravovania uvedený v ods. 2 neprichádza do úvahy.

Ako príklad možno uviesť zamestnancov, ktorí pracujú na pracoviskách mimo areálu zamestnávateľa, v ktorom sa poskytuje strava, pričom zamestnávateľ zabezpečenie stravy pre týchto zamestnancov z objektívnych dôvodov nemôže riešiť ani prostredníctvom poukážok na stravu. V týchto prípadoch je možné zamestnancovi namiesto stravy alebo stravnej poukážky poskytnúť priamo finančný príspevok. Hodnota tohto príspevku však musí predstavovať súčet príspevku na stravovanie ostatných zamestnancov zahrnutého do nákladov zamestnávateľa a príspevku na stravovanie poskytnutého zo sociálneho fondu. V tomto prípade by finančný príspevok zamestnancovi na stravovanie predstavoval 44 Sk len v prípade, že by zamestnávateľ v rozpore s ustanovením § 152 ods. 3 (posledná veta) zamestnancom neprispieval na stravovanie aj zo sociálneho fondu.

Ing. Miroslav Mačuha