Neprekročili svoj tieň

Ďakovanie za postup je nepatričným gestom

Púť slovenských futbalistov na svetovom šampionáte dvadsaťročných sa skončila, po postupe zo skupiny narazil náš tím na ozajstného súpera Brazíliu a prepadol. Hoci Slováci viedli až do 83. minúty gólom striedajúceho Šeba, prehrali v predĺžení 1:2 a včera v noci už boli doma. Podnebie v Spojených arabských emirátoch privčas zamenili za mrazivé dni na Slovensku. Už v skupine sme si neudržali víťaznú líniu z úvodného stretnutia so SAE (4:1) a prehrou s Burkina Faso 0:1 sme si skomplikovali pozíciu. Zápas s Brazíliou však ukázal, aká dôležitá bola prehra s Afričanmi, postup z prvej priečky v skupine by nám ponúkol prijateľnejšieho súpera (Kanadu) než boli trojnásobní svetoví šampióni v tejto kategórii Brazílčania. Tu zlyhala disciplína nášho tímu, priebeh zápasu s Burkina Faso sme mali v rukách, naši futbalisti však neboli schopní gólom odpovedať na úder súpera. Podobne sa prejavili, aj keď v opačnom garde, v osemfinálovom dueli. Okrem brankára Petra Kostolániho, ktorý svojimi zákrokmi doslova trhal nervy „kanárikom“, ani jeden hráč z nášho tímu si nezastal svoju úlohu na sto percent. Napriek tomu mohli Juhoameričania odísť so zvesenými hlavami, ak by napríklad tréner nestiahol agilného Žofčáka a ak už chcel striedať, neslaným nemastným výkonom sa mu ponúkal Halenár. Je to dielom náhody a možno aj spravodlivosti, že práve on sa pričinil o vyrovnávajúci gól Brazílie. V jednom z komentárov sa objavilo „Chlapci, ďakujeme“. V Sharjahu a ani v Abú Dabí však naši futbalisti nenechali srdce i dušu na trávniku. Odohrali iba to, čo hrajú v domácich ligách, a to je, ako sa opäť potvrdilo, veľmi málo. Poďakovanie by malo opodstatnenie, ak by boli Brazílčanom aspoň rovnocenným partnerom. Strela Ivanu a Šebov gól nemôžu byť protiváhou množstva šancí, ktoré si vytvorili nasledovníci Pelého či Ronalda. Zaslúžene idú ďalej.

Martin Sládek