Keď trhom hýbu dve slová

Americká centrálna banka nezvýšila úrokové sadzby...

Finančníci a ekonómi po krátkom čase opäť spozorneli a zatajili dych v očakávaní zverejnenia najnovšieho rozhodnutia americkej centrálnej banky (Fed) o úrokových sadzbách na najbližšie obdobie. Ich zmena a najmä zvýšenie by bolo jednoznačným potvrdeným vzostupného smeru najväčšieho hospodárstva sveta a konca zlých časov. Tie v Spojených štátoch nastali po spľasnutí akciovej bubliny, ktorá odštartovala prvú recesiu v novom storočí.

Takmer nikto z analytikov nečakal, že Fed vzhľadom na posledný, nie práve jednoznačný ekonomický vývoj, pristúpi k akejkoľvek zmene svojich úrokových sadzieb. Podľa prieskumu agentúry Reuters až 19 z 22 oslovených ekonómov predpokladá zákrok Fedu v druhom kvartáli budúceho roka. Dovtedy by sadzby mali byť nemenné. Paradoxne dnes trh trápi len to, či sa v oficiálnom komentári Fedu po rokovaní objavia dve slová: „značný čas“.

Ak sa v záverečnej vete komuniké objavia tieto slová, finančné trhy sa môžu aj naďalej tešiť ešte z jednopercentných sadzieb. A naopak, ak Fed vo svojom komentári nespomenie, že bude musieť „značný čas“ držať sadzby na rovnakej úrovni, bude to znamenať, že obdobie najnižších úrokov za posledných 45 rokov sa definitívne skončilo.

Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) , ktorý rozhoduje o menovej politike Fedu, v utorok večer podľa očakávania finančných trhov ponechal základné úrokové sadzby na doterajšej jednopercentnej úrovni. Zverejnený dokument po rokovaní výboru obsahoval toľko sledované slová. Fed pod vedením Alana Greenspana bude udržiavať menovú politiku na súčasnej úrovni dlhšie časové obdobie. „Výbor sa domnieva, že (menová) politika sa môže na súčasnej úrovni udržať značný čas,“ píše sa v stanovisku Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu, ktorý je dostupný aj na internetovej stránke centrálnej banky.

Aj keď americká ekonomika v poslednom čase vykazuje oveľa vyššie prírastky hrubého domáceho produktu ako Európa či Japonsko a väčšina ekonómov sa domnieva, že sa už odrazila od dna, Fed je vo svojom hodnotení veľmi opatrný. Podľa pozorovateľov k zvýšeniu sadzieb dôjde až vtedy, keď sa všetky významné ekonomické ukazovatele dostanú jednoznačne do lepších čísel. Zatiaľ to tak nie je. Podľa Fedu sú dobré aj zlé správy v rovnováhe.

Ekonomika síce rastie, no napríklad trh práce sa stavia na nohy len veľmi pomaly. V tejto súvislosti ekonómi čoraz častejšie hovoria o ekonomickom raste, ktorý nepodporuje tvorbu nových pracovných miest. Keďže hospodárstvo rastie a nevykazuje príliš veľký prírastok nových pracovným miest, prudko sa zvyšuje aj produktivita práce. To je jeden z pozitívnych momentov súčasnej ekonomickej situácie najväčšieho svetového hospodárstva. Na druhej strane pre Spojené štáty pomerne vysoká nezamestnanosť znamená, že spotrebitelia míňajú menej, ako by mohli. Hrubý domáci produkt je v USA z viac ako dvoch tretín tvorený práve súkromnou spotrebou.

Centrálna banka nemôže zvýšiť úrokové sadzby aj pre deflačné obavy. Strašiak ustavičného znižovania cien, ktorý už niekoľko rokov trápi japonskú ekonomiku, visí aj nad Spojenými štátmi. Paradoxne zbožným prianím Fedu je dnes rast cenovej hladiny. Len vtedy by mohla centrálna banka zvýšiť sadzby. Podľa predpovedí analytikov sa tak stane až na konci prvého polroku 2004.

Marcel Laznia