Patrí to k riadeniu firiem

Zamestnávateľské zväzy by sa mali viac angažovať v BOZP

Neúcta zamestnávateľov k pravidlám bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ich neochota venovať sa tejto problematike - to sú podľa Ing. Milana Šemeláka, generálneho inšpektora práce faktory, ktoré sú príčinou toho, že aj keď pracovná úrazovosť v Slovenskej republike od roku 1969 neustále klesá, v prepočte je oproti krajinám Európskej únie na dvojnásobnej úrovni. Konštatoval to tento týždeň v Bratislave na záverečnej konferencii k bilatelárnemu švédsko-slovenskému projektu Pracovný život a rozširovanie Európskej únie. Približne 50 % zamestnávateľov totiž neakceptuje odporúčania, týkajúce sa zavádzania a zdokonaľovania systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). M. Šemelák s trpkosťou uviedol, že inšpektorom Národného inšpektorátu práce sa nedarí presviedčať ich o potrebe venovať sa tejto oblasti pracovného života. Smutným výsledkom potom je, že za sedem rokov sme zaevidovali na Slovensku približne 1400 ťažkých pracovných úrazov a takmer 500 smrteľných pracovných úrazov, príčinou ktorých bolo nedodržanie pravidiel BOZP, či priamo absencia systému riadenia BOZP.

Rozhodne neobstojí ospravedlňovanie sa tým, že je potrebné sústreďovať sa na produktivitu, efektívnosť a konkurencieschopnosť v trhovom prostredí. „Starostlivosť o pracovné prostredie patrí k ekonomickému rozvoju a k prosperite,“ povedala pre Hospodársky denník predvstupová poradkyňa Birgitta Mellinová zo Švédska, ktorá zastrešovala spomínaný projekt a strávila pritom na Slovensku dva roky. „Nie všetko si vyžaduje finančné prostriedky,“ dodala. „Vytvárať zdravé a bezpečné pracovné prostredie sa dá aj zadarmo. Správne umiestnenie počítača si oproti nesprávnemu nevyžaduje

ani korunu,

chce to však skutočný záujem a isté vedomosti.“ A takýchto príkladov je podľa nej nespočetné množstvo. S naším vstupom do EÚ podľa nej súvisí aj potreba pracovať podľa zásad Európskej únie, čo znamená neustále zlepšovanie pracovných podmienok. „Netreba sa uspokojovať so základnou úrovňou,“ myslí si B. Mellinová. „A už vonkoncom nemožno pristúpiť na zníženie dosiahnutej úrovne.“ Súčasný trend v BOZP nespočíva len v ochrane pred úrazmi a chorobami z povolania. Zahŕňa aj vytváranie pohody pri práci, opatrenia na elimináciu stresov i prevenciu psychického násilia. To všetko možno v značnej miere zabezpečiť vhodnou organizáciou práce. Generálny inšpektor práce však vidí aj ďalšie momenty, ktoré by mohli viac zainteresovať zamestnávateľov a osobitne podnikateľov na vytváraní bezpečného pracovného prostredia. Poukazuje napríklad na absenciu účinných ekonomických nástrojov a na potrebu transformovať úrazové poistenie tak, aby sa poistné platby zamestnávateľov nevymeriavali podľa jedného metra, ale v závislosti od rizikovosti práce a starostlivosti o pracovníkov. Systém bonusov a malusov by zamestnávateľov stimuloval, aby venovali tejto problematike

väčšiu pozornosť

ako doteraz. Nedostatky sú aj v legislatíve. Doteraz nie sú definované a teda sa ani neevidujú tzv. nebezpečné udalosti, tie, kde hrozilo poškodenie zdravia a k úrazu nedošlo len šťastnou náhodou. Z iného súdka je problém samotného vykonávania inšpekcie na základe platnej legislatívy. Dochádza k zmätočným situáciám, pretože na väčšine pracovísk vykonávajú inšpekciu inšpektoráty práce aj Štátny zdravotný ústav, no každý podľa iného zákona (č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí). Pritom obe tieto normy transponujú tú istú Rámcovú smernicu EÚ: 391/89/EEC. Pre zamestnávateľov, ktorí chcú vyhovieť zákonu, to potom znamená robiť preventívne opatrenia dvakrát. O probléme sa vie a bola tu aj snaha spolupracovať, dokonca ešte v auguste 2002 došlo k dohode medzi dvoma rezortmi. V tomto roku sa uskutočnila

spoločná inšpekcia

zameraná na prevenciu proti chemickým faktorom a veľkým priemyselným haváriám, takže by sa zdalo, že sa našlo riešenie. Výsledok bol ale iný. Inšpektori práce a zástupcovia Štátneho zdravotného ústavu vykonali síce praktickú inšpekciu spoločne, no so zástupcami firiem hovorili osobitne, každý tím napísal svoju vlastnú správu a pokyny dali firmám na základe dvoch rozdielnych systémov. Napriek snahe kontroly zosúladiť došlo teda k zdvojeniu činnosti, čo možno považovať za kontraproduktívne - z hľadiska kontrolovaných firiem, ale aj efektívnosti inšpekcie.

Ukazuje sa teda potreba zjednotiť legislatívu, ale zároveň aj zvýšiť zainteresovanosť všetkých, teda zamestnávateľov rovnako ako zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. M. Šemelák upozornil na nezastupiteľnú úlohu zamestnávateľských zväzov, ktoré by sa mali aktívne zúčastniť na budovaní a implementácii Pravidiel dobrej praxe BOZP v špecifických činnostiach podľa jednotlivých odborov. Vzhľadom na to, že mnohé zamestnávateľské zväzy sú členmi európskych združení, nemalo by im nič brániť v tom, aby zamerali svoju pozornosť popri výslovne ekonomických a obchodných otázkach aj na ochranu zdravia a vytváranie vhodných pracovných podmienok.

Zuzana Krútka