SÚ DOBRÉ ČÍSLA DOBRÝMI ČÍSLAMI ?

Nový fenomén v zamestnanosti - prudký rast počtu ľudí zamestnaných dočasne, sezónne a príležitostne - potvrdilo výberové zisťovanie pracovných síl, ktoré pravidelne vykonáva Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Pre Hospodársky denník to uviedla Mária Schwartzová, riaditeľka odboru súborných analýz a publikácií ŠÚ SR. Ich počet sa totiž v tomto období zvýšil o 9 % v porovnaní s tretím štvrťrokom roku 2002 a predstavoval masu 122 500 ľudí. Celkový počet zamestnaných pritom dosiahol počet 2 186 700 osôb. Ide o 2,3-percentné zvýšenie zamestnanosti v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Podľa M. Schwartzovej prírastok zamestnanosti zodpovedá poklesu nezamestnanosti. Tá sa znížila podľa ŠÚ SR o 6,4 % v 3. štvrťroku oproti 3. štvrťroku 2002, pričom so 449-tisíc osobami to predstavovalo 17-percentnú mieru nezamestnanosti. Národný úrad práce (NÚP) však uvádzal k 30. septembru 407 600 nezamestnaných, z toho 368 300 disponibilných a mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,87 %. Ako reálnejšie sa však ukazujú údaje z výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR vzhľadom na to, že výpočty NÚP vychádzajú výlučne zo stavu nezamestnaných evidovaných na úradoch práce (ÚP), zatiaľ čo prieskum ŠÚ SR zahŕňa (aj keď iba výberovo) celú populáciu. Okrem toho sa ako ďalší fenomén podľa M. Schwartzovej ukazuje klesajúci podiel nezamestnaných zapísaných v evidencii úradov práce. Ich podiel klesol z 92 % v treťom štvrťroku 2002 na 86 % v treťom štvrťroku tohto roka.

Čo je vlastne za týmito číslami? Pozitívnym trendom je samotný rast zamestnanosti vrátane dočasnej, sezónnej a príležitostnej práce. Tu možno priamo badať vplyv novelizovaného Zákonníka práce, umožňujúceho viac pružnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý nadobudol účinnosť práve začiatkom tretieho štvrťroka. Možno predpokladať, že tento trend bude ešte pokračovať. Za negatívne možno označiť to, že čoraz menej nezamestnaných, ktorí si aktívne hľadajú prácu a sú schopní začať pracovať najneskôr do dvoch týždňov (takto kvalifikuje nezamestnaného ŠÚ SR), sa spolieha na pomoc tejto verejnoprávnej inštitúcie, o čom svedčí nižší počet evidovaných. Možno sa oprávnene domnievať, že sa dali dobrovoľne vyradiť z evidencie, resp. sa do nej ani neprihlásili vzhľadom na povinnosti, ktoré im od 1. 1. 2003 pribudli (častejšie hlásenie sa na ÚP, povinnosť pracovať pre obec a pod.).

K poklesu nezamestnanosti prispel v istej miere aj demografický vývoj, keďže na trh práce vstupujú slabšie populačné ročníky ako v predchádzajúcich rokoch. „Ide tu o synergický efekt rozbiehajúcej sa ekonomiky, ktorá vytvára viac pracovných miest s priaznivejšou demografickou situáciou,“ podotkol včera pred novinármi podpredseda ŠÚ SR Štefan Schill. Tomu zodpovedá aj pohľad na skladbu nezamestnaných podľa veku. Najvýraznejšie klesol ich počet v skupine 15- až 24-ročných, čo súvisí s celkovo nižším počtom ľudí v tejto skupine, ale aj s niektorými opatreniami aktívnej politiky trhu práce, cielene zameranými na mladých ľudí a absolventov škôl. Napriek celkovému poklesu nezamestnanosti však počet nezamestnaných v skupine 50- až 54-ročných mierne vzrástla (o 0,2 %), čo signalizuje zväčšujúce sa problémy ľudí preddôchodkového veku na trhu práce.

Z hľadiska formy zamestnania najvyšším koeficientom narástol za prvých deväť mesiacov roka počet vypomáhajúcich členov domácnosti - medziročne o 44,4 % na 2600 osôb, ďalej tých, ktorí zamestnávajú len seba samého - o 15,6 % na 145 800. O 14 % sa zvýšil počet podnikateľov so zamestnancami, ktorých je dnes v SR už 58 500. Najpomalšie rastie počet zamestnancov. Ich počet sa zvýšil o 0,6 % na 1 949 600. Počet vznikajúcich firiem je vyšší ako počet firiem zanikajúcich, čo je iste pozitívne - vznikajú predsa preto, lebo majú prácu. Na druhej strane však pomaly rastúci počet zamestnancov signalizuje istú opatrnosť zo strany podnikateľov prevziať zodpovednosť za iných, pravidelne im prideľovať prácu, dávať im mzdu a platiť odvody. Čo zasa znamená, že si nie sú istí, či budú mať pre ľudí prácu aj o mesiac, dva alebo o pol roka.

Posuny možno zaznamenať aj v zamestnanosti podľa jednotlivých sektorov. Zamestnanosť v službách sa zvýšila na 55,6 % (v tom je obchod 12,6 %) a v stavebníctve (na 8,8 %), znížila sa v priemysle (na 29,3 %) a v pôdohospodárstve (na (5,9 %). Na porovnanie, priemer zamestnanosti v EÚ-15 je nasledujúci (údaje sú z roku 2001): služby - 67 %, priemysel a stavebníctvo spolu 29 %, poľnohospodárstvo - 4 %.

V niektorých odvetviach dochádza paradoxne zároveň k rastu zamestnanosti aj k jej poklesu, čo v podstate signalizuje ustavičný pohyb. Príkladom toho je oblasť zdravotníctva a sociálnych služieb, kde vzrástol počet pracovníkov opatrovateľskej služby, ktorí túto prácu vykonávajú ako živnostníci, o 27 %, zároveň však došlo aj k ich úbytku.

Zuzana Krútka