Naše posledné vysvedčenie

Európska únia je spokojná, sme vraj rýchlejší ako susedia

Slovensko čakajú roky zrýchľujúceho sa hospodárskeho rastu, klesajúcej nezamestnanosti a zmenšujúceho sa deficitu verejných financií. Po budúcoročnom náraste by mala klesať aj inflácia. Vyplýva to z poslednej hodnotiacej správy Európskej komisie. Oceňuje aj skutočnosť, že ešte tento rok by mal ekonomický rast dosiahnuť 3,8 % hrubého domáceho produktu, čo je oproti jarnej predpovedi Európskej komisie „vylepšenie“ 0,1 percenta. Ešte nádejnejší je údaj o budúcoročnom zrýchlení rastu slovenskej ekonomiky na 4,1 % HDP a potom v roku 2005 by mal dosiahnuť 4,3 % HDP. Európski hodnotitelia nám teda dali „zelenú“, pravda s upozornením, že je čo naprávať. V štyroch prípadoch vyjadrila „vážne znepokojenie“ a vyzvala na „okamžité a rozhodné“ opatrenia. Medzi najzávažnejšie červené body, ktoré nám komisia nadelila, patrí napríklad modernizácia potravinárskych podnikov, aby spĺňali prísne hygienické normy EÚ a zodpovedali požiadavkám na ochranu verejného zdravia (poľnohospodárstvo) či prechodného obdobia na udelenie štátnej pomoci pre U. S. Steel (tu sa veci už pohli a došlo k dohode). Ani zákon o obchodných reťazcoch, ktorého viaceré ustanovenia nie sú v súlade s pravidlami voľného pohybu tovaru, nie je bez výstrahy, rovnako tak vzájomné uznávanie profesionálnych kvalifikácií alebo diplomov (voľný pohyb osôb). Mohli by sme pochopiteľne menovať aj ďalšie výhrady. Napriek tomu Slovensko sa pri plnení únijných úloh radí k úspešnejším kandidátom. Najviac pranierovaným nováčikom bolo Poľsko, ktoré ešte pred dvoma rokmi ašpirovalo na kandidátskeho lídra. Ak by však do hodnotenia mali čo hovoriť domáci obyvatelia, tak by boli oveľa príkrejší. Najmä pokiaľ ide o korupciu a súdnictvo. Hoci ľady sa predsa len pohli, dĺžka súdneho konania je stále neúnosná. Občania neveľmi radostne vnímajú optimistické ekonomické výhľady, lebo v bežnom živote zatiaľ zlepšenie nepociťujú. Skôr naopak a od nového roku, keď vzrastú ceny energie, vody, cestovného atď., to bude ešte horšie.

Slovensko si v globálnej konkurencieschopnosti polepšilo. To je dobré v súvislosti s našimi európskymi ambíciami. Zlepšili sme sa najmä v Indexe rastovej konkurencieschopnosti, ktorý je ukazovateľom potenciálu ekonomiky dosiahnuť trvalo udržateľný ekonomický rast v strednodobom horizonte. Spomedzi 102 krajín sme obsadili 43. miesto, čo oproti minulému roku predstavuje zlepšenie o šesť miest. Pravda, v Indexe konkurencieschopnosti podnikov, ktorý odráža mikroekonomické prostredie krajín a vypovedá o vyspelosti podnikových procesov a kvalite podnikateľského prostredia, sme si neudržali minuloročné 42. miesto a klesli sme v rebríčku na 43. priečku. Po začlenení do EÚ čaká Slovensko rýchlejší rast produktivity práce než mzdový rast. Ekonómovia však podobný optimizmus spochybňujú. Isto, produktivita práce je nespoľahlivá veličina. Neexistuje jednotná metodika, ako ju zmerať - a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi jednotlivými rokmi. Podľa spomínaného únijného hodnotenia najväčším nebezpečenstvom pre perspektívy slovenského hospodárstva sú fiškálne deficity. Až deti dnešných tridsiatnikov sa dožijú toho, že Slovensko dosiahne rovnakú prosperitu ako krajiny európskej pätnástky.

Eleonóra Bujačková