Rybár ozdravuje čistou vodou

Rozdáva zdravú vodu, lebo studne a vodovody sú kontaminované

Pätnásťtisíc korún dostal MUDr. Dušan Rybár z detskej ambulancie v Rimavskej Seči (Banskobystrický kraj) na kúpenie čistej dojčenskej vody, z ktorej môžu matky pripraviť nezávadnú umelú výživu pre svoje maličké deti. Venoval mu ich na základe výberového konania Fond GSK, ktorý zriadila farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline Slovakia. Zámerom fondu je systematicky poskytovať pomoc zdravotníckym zariadeniam na Slovensku. Na rok 2003 je vyčlenený na túto činnosť jeden milión korún. V obvode Rimavská Seč je 82,7-percentné zastúpenie rómskej detskej populácie a najvyšší výskyt methemoglobinémie (modranie dojčiat, kedy sa na hemoglobín namiesto kyslíka viaže dusík) na Slovensku. D. Rybár, ktorý má už 32-ročné skúsenosti z pediatrie, nám porozprával, ako sa žije rodičom s deťmi v oblasti, kde niet zdravej pitnej vody. Uvedené peniaze mu umožnia kúpiť pre dojčatá a batoľatá v jeho zdravotnom obvode vhodnú vodu. Postačí pre asi 400 detí. Čo však bude potom, keď sa jeho voda minie?

Juh stredoslovenského kraja bol kedysi, tak ako západoslovenský kraj, našou obilnicou. Poľnohospodársky sektor sa tam však v ostatných rokoch takmer rozpadol. Vysoké úrody sa predtým dosahovali najmä zásluhou hnojenia. Keď farmy zanikli, stratili gazdu a ostali po nich nekontrolované skládky hnojív. Tie buď rozkradli, alebo ich zaorali. Aj preto sú v tejto oblasti

nielen studne,

ale aj verejné vodovody zasiahnuté vysokou koncentráciou dusičnanov. Matky, ktoré deti nekojili, boli odkázané len na takú vodu, akú mali k dispozícii. Prieskumom sa zistilo, že kontaminácia zdrojov tam prekračovala až 50-násobok normy. „Keď bolo na Slovensku ročne zaznamenaných okolo sto prípadov modrania dojčiat, tak okres Rimavská Sobota sa na tom podieľal 60 prípadmi,“ približuje nám situáciu D. Rybár. „Ako sa dalo tomu brániť? Rodičia museli cestovať do miestnych regionálnych centier a zásobiť sa tam zdravotne nezávadnou vodou. Mnohé vodné zdroje sú na desať až pätnásť rokov na prípravu umelej detskej výživy nepoužiteľné. Štart do života každého dieťaťa, osobitne rómskeho, je veľmi drastický. Nestačí to, že tieto deti sú hendikepované nutrične, navyše aj voda, obsahujúca vysoký podiel dusičnanov, spôsobuje modranie. Mechanizmus je založený na tom, že afinita dusičnanov je podstatne vyššia ako hemoglobínu, prenášača kyslíka na perifériu organizmu.“ Ochorenie sa prejavuje aj vracaním, hnačkami a celkovým neprospievaním dieťaťa. Keď prídu k nemu matky do detskej poradne, dostanú od neho dve balenia vody. “So sestričkami ich usmerníme tak, že v prípade, ak nemajú peniaze na kúpenie

nezávadnej vody,

nielenže im pomôžeme, ale aj poradíme, aby minimálne do 6 mesiacov veku dieťaťa nepoužívali pre ne vodu z miestnych zdrojov.“ D. Rybár predpokladá, že 15-tisíc Sk „pokryje pôrodnosť“ v jeho zdravotnom obvode na pol roka. Podľa neho sa za uplynulých viac ako tridsať rokov zdravotný stav rómskeho obyvateľstva o niečo zlepšil. Je to zásluhou „naplnenia siete terénnych pediatrov“. „Doba, ktorú žijeme ide však proti nim v tom zmysle, že výživové faktory a dostupnosť racionálnej výživy je podstatne horšia. Nie je však jedna väčšia obec, kde by nebol detský lekár. Ten je misionárom zdravotníckej osvety a snaží sa kompenzovať nedostupnosť výživy, ktorú by mali malé deti dostať“. Detskí lekári majú už svoje vyškolené rómske asistentky, ktorých je v Banskobystrickom kraji 21 a jednu z nich má aj on. Tak ako sa obyvatelia v minulosti kontaktovali najmä s farárom, lekárom a učiteľom, tak teraz je prístup k rómskemu etniku aj cez rómsku asistentku. Ona signalizuje kritické zdravotné prípady a zaostávanie vývoja detí. Je tiež prvá, ktorá nesie zdravotne nezávadnú vodu do rodiny, kam prišlo dieťa z pôrodnice, alebo sa narodilo doma.

Zaujímalo nás, či má finančná obmedzenosť obyvateľov vplyv aj na celkový zdravotný stav Rómov, či sa v ňom prejavujú nejaké zhoršujúce tendencie. Lekár hovorí že určite áno, čo súvisí najmä s dostupnosťou liekov. Lekári teraz prekonávajú pri liečbe detí, ktorých rodičia nemajú na doplatok za lieky, “určité dilemy”. Upozorňuje však, že rómski rodičia sa tiež musia adaptovať na novú situáciu a nepreferovať nezdravý spôsob života, ale naučiť sa, že prvoradé je to, aby dieťa dostalo, čo potrebuje - výživu a liečivá. Zo svojej skúsenosti hovorí, že problémom je už aj cestovanie, keď detský lekár pošle dieťa v ťažkom stave na hospitalizáciu. „Už nedostane

ani sanitku,

v nemocnici požadujú priniesť plienky, pripraviť ošatenie. Ústavná starostlivosť sa vzdialila rómskemu etniku, ba skoro je nedostupná,“ tvrdí. Rýchlu zdravotnú pomoc zabezpečuje neraz auto detského lekára. „Kolegov v nemocničnej starostlivosti som upozorňoval: Bude oveľa viac ťažkých stavov detí. Nielen z nejakého zanedbania rodičov. Budú si uvedomovať, že na to jednoducho nemajú prostriedky. Nie sú schopní pripraviť dieťa na cestovanie do okresného, či spádového mesta.“ Podľa D. Rybára je typický tento fenomén: „Rómska matka príde do nemocnice a na druhý deň z nej utečie. Nie preto, že by jej tam bolo zle. Ale preto, že sa jej nemá kto postarať o ďalšie tri - štyri deti. Potom nasledujú výzvy a telegramy, aby si prišla po dieťa a priniesla plienky, lebo nemocnice sú v kolapsovom stave. Pediater v teréne jej ide povedať, že dieťa už možno prepustiť, ale ona povie - aj by som išla, ale nemám šaty, nemám na cestu, na plienky, tak ako? Dôsledky tejto doby sú pre toto etnikum dvojnásobné.” Mnohým rodičom rozpráva, že kvôli zdraviu treba

konzumovať mrkvu,

ale čo z toho, keď je kontaminovaná dusičnanmi. „Ja im môžem vysvetľovať dôležitosť vitamínov, keď na ne nemajú. Hovorí sa, že rómsky mesiac teraz trvá len desať dní, kým minú peniaze. Rómovia sú jednak zadlžení a podpory sú veľmi skresané. Na slovenskom výbore UNICEF som upozornil, že štát by mal vyriešiť otázku dobrovoľnej antikoncepcie. Ženy však nemajú na zaplatenie neštátneho gynekológa, ktorý žiada za mechanickú ochranu v priemere 700 korún. Koľko matiek by podstúpilo dobrovoľnú sterilizáciu, ktorá však dnes stojí 4000 až 5000 korún!? Mužskí partneri nie sú, až na výnimky, ochotní sa nechať sterilizovať. Je to skupina obyvateľov, ktorú som doteraz nevedel získať, “ zdôveruje sa lekár. Veľkým zdravotným problémom rómskeho etnika sú črevné parazity. Od nich sa odvíja málokrvnosť, alergie atď. „Viacerých preliečim, ale stačí, aby mi unikol jeden a opäť sa deti navzájom nakazia. To isté hovoria učiteľky v školách. Predškolské zariadenia bývali veľmi dobré. Dnes vidíme, ako prichádzajú deti do školy nepripravené fyzicky aj psychicky. Prečo? Lebo matky nemajú peniaze na oblečenie detí do materskej školy. Kompromisom je, že rok pred začiatkom školskej dochádzky dieťa ide na pol dňa do materskej školy a nenárokuje si stravu. Rómske dieťa ide domov, akože na obed, ale ho nedostane.“

Dôsledky súčasnej doby sú podľa neho na Rómov otrasné. Keď vie, že malé dvoj-trojročné dieťa ráno nejedlo a na obed mu dá matka

uhorky s vodou,

ktoré otec dostal za to, že pomáhal roľníkovi zbierať úrodu. D. Rybár má obavu, čo sa stane s Rómami a najmä ich deťmi v tomto zimnom období. „Lesy sú fakticky zdevastované. Plyn si dnes dá zaviesť len solventný občan. Uhoľné sklady boli takmer zlikvidované. Ako vyriešime hlad rómskych detí a chlad,“ pýta sa. Jedna jeho kolegyňa z Kežmarku prezentovala na medzinárodnej konferencii v Tatrách situáciu rómskeho etnika aj tým, že bude mať problém prežiť túto zimu. „Hlad a chlad je obrovský diktátor,“ dodáva.

Vladimír Turanský