Ekonomika nabrala tempo

Slovenský hrubý domáci produkt však ťahá iba export

Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku zvýšila tempo rastu reálneho hrubého domáceho produktu na 4,2 %, čím potvrdila svoje miesto najrýchlejšie rastúcej krajiny v strednej Európe. Najväčšou mierou sa o to zaslúžil vysoký rast exportu. Naopak, nepriaznivé boli údaje o spotrebe aj investíciách, ktoré sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku znížili. V bežných cenách stúpol výkon hospodárstva o 8,7 %. Číslo prekvapilo aj analytikov, ktorí v priemere očakávali 3,8-percentný rast.

Export stúpol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o viac ako 23 %, čo je potešiteľné o to viac, že dopyt na zahraničných trhoch bol v poslednom období utlmený. Významnou mierou sa pod zvýšenie vývozu podpísala automobilka Volkswagen. „Ak by VW Slovakia ostal na minuloročnej produkcii, rast HDP by bol nižší približne o 2 percentuálne body,“ uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Na druhej strane, vzostup hrubého domáceho produktu spomalil 14-percentný nárast dovozu. Časť z tohto nárastu mali na svedomí suroviny a technológie, potrebné pre výrobky určené na vývoz.

Viac ako 20-percentný rast exportu však nie je trvale udržateľný a zvyšovanie výkonu ekonomiky iba na základe vývozu je tak z dlhodobého hľadiska nereálne. Potrebné je preto aj oživenie investícií. Práve táto položka pritom ekonómov prekvapila najnegatívnejšie, keďže tvorba hrubého kapitálu sa medziročne znížila. „Nevyhnutnosťou na zabezpečenie ďalšieho solídneho rastu by mali byť práve investície. Situácia by sa však mohla otočiť k lepšiemu v budúcom roku,“ myslí si ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Klesla aj spotreba domácností, pod čo sa podpísal januárový balíček vládnych opatrení, ale aj polročné zvyšovanie spotrebných daní. „Zdá sa, že ani relatívne prudký rast úverov pre domácnosti nezmiernil negatívny efekt klesajúcich reálnych miezd,“ uvádzajú vo svojej analýze Vladimír Zlacký a Mária Alexová z VÚB.

Slovenská ekonomika patrí z celosvetového hľadiska medzi tie rýchlejšie rastúce. Podľa nedávno publikovaného odhadu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je slovenský rast v rámci 30 krajín OECD s výnimkou Turecka a Grécka najvyšší. Do veľkej miery tak využívame svoj potenciál. Na druhej strane, porovnanie môže byť trochu skresľujúce, keďže krajiny s nižším základom (kam patrí aj Slovensko) majú vo všeobecnosti väčšie možnosti dosiahnuť výraznejší rast. Transformujúce štáty ako Čína, Rusko či pobaltské republiky tak patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce ekonomiky

Michal Mušák