Blahodarný vplyv univerzít

Britsko-americký model priemyselného parku

„Je nesporne pozoruhodné, že empirické výsledky výskumov o vplyve vedecko-technologického parku na svoje okolie a jeho obyvateľov, ktoré sa urobili v rôznych regiónoch sveta, pomerne často modifikujú idealistické predstavy o rozsahu a kvalite jednoznačne pozitívne chápaných vplyvov. Nádeje a očakávania, ktoré často v niektorých regiónoch nemajú racionálnu podstatu v podobe existencie nevyhnutných predpokladov, sú preto produktom najmä mediálneho zviditeľňovania vybraných úspešných empirických prípadov zo zahraničia,“ konštatuje Vladimír Székely z Geografického ústavu SAV Bratislava v príspevku vypracovanom v rámci riešenia projektu Priestorové a časové aspekty kvality a udržateľnosti života, finančne podporeného grantovou agentúrou VEGA. Ako informuje, s konceptom vedecko-technologických parkov (VTP) sa prvýkrát stretávame koncom 50. rokov minulého storočia v USA. V Stanforde, v Kalifornii bol z iniciatívy vedeckej komunity založený pri miestnej univerzite prvý VTP. V nasledujúcich rokoch sa zakladanie VTP pri univerzitách v USA (a neskôr vo Veľkej Británii), s ktorými veľmi úzko spolupracovali, stalo takmer pravidlom. Hlavným dôvodom na ich zakladanie bola snaha o naplnenie predstáv podnikateľsky zmýšľajúcich akademických pracovníkov, ktorí si boli vedomí potenciálnych možností komerčného využitia tak samostatne vyvinutých technológií, ako aj výsledkov ich vedeckých bádaní. Geografická

blízkosť univerzít

ako prirodzených zdrojov invenčného myslenia a koncentrácie existujúcej, a najmä vychovávanej vysokokvalifikovanej pracovnej sily, bol jedným z rozhodujúcich lokačných faktorov pri zriaďovaní VTP. Základná myšlienka zakladania parkov bola spojená s predstavou poskytnutia technickej infraštruktúry, logistických a administratívnych služieb pre potreby novovznikajúcich firiem, ktoré zakladali v prevažnej miere absolventi univerzít inšpirovaní príkladmi svojich podnikateľsky úspešných pedagógov. Poskytované služby, skoncentrované na jednom mieste, a zároveň blízkosť potenciálnych výrobno-obchodných partnerov mali novovznikajúcim firmám pomôcť v prvotnej fáze ich existencie najmä pri získavaní odbytíšť pre nové produkty, ktoré sa nutne potrebovali etablovať na trhu charakterizovanom ustavične sa prehlbujúcou konkurenciou. Od 50. rokov po súčasnosť sa význam a úloha VTP postupne menili. Pokiaľ v prvotných rokoch ich existencie (približne do konca 80. rokov 20. storočia) sledovala väčšina parkov prioritný zámer - zhodnotenie vedeckého výskumu a podporu prenosu výsledkov výskumu do priemyselných odvetví, dnešné sú nástrojmi miestneho a regionálneho ekonomického rozvoja podporujúcimi

inovačný proces

a následný rast konkurencieschopnosti podnikov. Zdá sa však, že v niektorých prípadoch nemusí byť rozsah a kvalita parkom poskytovaných služieb pre lokačné a relokačné rozhodnutia firiem rozhodujúca. Dokazujú to výsledky výskumov, ktoré sa objavujú v odborných časopisoch. Názory kritikov reálneho vplyvu VTP na kreovanie synergických efektov medzi vedecko-výskumnými inštitúciami a priemyselnými firmami, ako aj na ich vplyv pre lokálny rozvoj, podporujú viaceré štúdie. Výskum o. i. odhalil, že vzťahy medzi firmami a miestnymi univerzitami sú rozvinuté predovšetkým na neformálnej úrovni (personálne kontakty, prístup k špecializovanej literatúre, zariadeniam, dosiahnutým výsledkom výskumných oddelení, návšteva seminárov, konferencií a tréningových programov). Rozvinutejšie formálne väzby (založenie spoločného výskumu alebo kontraktu, oficiálne vypracovanie dohôd o konzultačnej spolupráci, realizácia analýz a testovacích procedúr na akademických pracoviskách) sa podarilo nadviazať len jednému z parkov, pričom v ostatných dvoch parkoch sú

formálne väzby

len v rannom štádiu kreovania. Je zaujímavé, že synergické vzťahy medzi spoločnosťami umiestnenými v jednotlivých parkoch sú realizované vo forme komerčných transakcií alebo sociálnych väzieb, pričom výskum poukázal na totálnu absenciu firemných vedecko-výskumných väzieb vo všetkých troch parkoch.

Aký VTP by mal na Slovensku vzniknúť, pýta sa V. Székely a hneď aj odpovedá: Z prehľadu niektorých titulov literatúry o rôznych špecifických formách a fungovaní parkov je zrejmé, že neexistuje univerzálny model parku, ktorý by dokázal plniť vymedzené ciele. Rovnako neexistujú univerzálne predikcie vplyvu VTP na formovanie a skvalitnenie regionálnej štruktúry a lokálneho trhu práce, ako aj na zakladanie a zvyšovanie konkurencieschopnosti a prosperity priemyselných firiem. Jednoznačne sa ukazuje, že špecifický úspech závisí od konkrétneho prostredia, zaangažovanosti konkrétnych ľudí s vysokou podnikateľskou senzibilitou a od konkrétneho času. Predpokladá sa, že pri zohľadnení slovenských špecifík ponúka v súčasnosti najracionálnejšie prostredie pre založenie VTP aglomerácia Bratislavy so svojou vedeckovýskumnou základňou umožňujúcou kopírovať britsko-americký model zakladania VTP, pri ktorom hlavnú iniciatívu preberajú univerzity spolupracujúce s podnikateľskou sférou a s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

Andrej Pokojný