Zvonivé zvuky severu

Zvonivé zvuky nástrojov jedenástich hráčov z Nórska miestami vytvárajú dojem severských ľadovcov ožiarených slnkom. Ich druhý album vyšiel vlani na etikete ECM (v SR distribuuje Divyd) pod názvom The Source and Different Cikadas. Vzhľadom na zvláštnosť takto koncipovaného džezu si zrejme bude nevyhnutné zvykať na nám ťažšie vysloviteľné mená severanov, lebo sa s nimi pravdepodobne budeme častejšie stretávať: Trygve Seim (tenorový a sopránový saxofón, clarophone), Oyvind Braekke (trombón) a Per Oddvar Johansen (bicie) sú napísaní na obale ako hlavní hráči. Pätnásť prevažne ťahavých a trúchlivých melódií bezmála sedemdesiat minút atakuje a provokuje myseľ poslucháča. Nadmieru citovo vnímaví severania majú zmysel pre netradičné hudobné riešenia, vedia ich prešpikovať nádychom dramatickosti a vlastne poslucháča nútia po celý čas až priveľmi sústredene počúvať. Napokon, aký zmysel by inak ich tvorba mala? V každom prípade je to hudba výlučne pre skúseného, vnímavého poslucháča, ktorý má väčšie a dlhodobejšie skúsenosti s kvalitnejším džezom, respektíve s vážnou hudbou. Mimochodom, tento projekt severanov sa k modernej súčasnej vážnej hudbe silne približuje, respektíve sa s ňou miestami úplne prelína. Povedať dnes presne, čo je ešte džez a čo už je niečo iné, je veľmi háklivé. A o to tu ani nejde. Skúsené ucho si k hudbe Seima, Braekkeho, Johansena a ďalších mladých hudobných odvážlivcov nájde cestu.

Miloš Drastich