Pomáhame si ústupkami

Schopnosť konkurovať to nie sú len čísla

Konkurenčná schopnosť sa stáva v európskej deľbe práce najdôležitejším kritériom ďalšieho rozvoja národných ekonomík pristupujúcich štátov. Analýzy ukazujú, že ťažiskovú úlohu pri dobiehaní bude mať predovšetkým spracovateľský priemysel, lebo ten vykazoval na začiatku transformácie najväčšie zaostávanie. Aj hodnotenia dôsledkov integrácie na slovenskú ekonomiku sú zatiaľ v podnikovej sfére priemyslu najviac vágne a s očakávaním najväčších rizík. Preto je podľa Richarda Outratu z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV opodstatnené položiť si otázku,

akú pozíciu má

slovenský spracovateľský priemysel v konkurenčnej schopnosti oproti spracovateľskému priemyslu v EÚ. Pripomína, že predovšetkým je potrebné zmeniť zúženú predstavu veľkej časti odbornej verejnosti na konkurencieschopnosť. Tá sa totiž tradične spája so zahraničným obchodom, s jeho manažovaním, v rámci ktorého sa za konkurencieschopný považuje ten výrobok, ktorý sa na dostatočne liberalizovanom trhu predá. Už menej sa zaujímavé, za akých podmienok je tento produkt predajný. Či len zásluhou tzv. mzdových či kurzových vankúšov alebo aj vyššej ako konkurenčnej kvalite či výrobnej technológie. Aj preto mnohí ekonómi chápu konkurenčnú schopnosť ekonomiky nielen ako dosahovanie prebytku exportu nad importom, ale aj ako schopnosť zabezpečiť relatívne vysokú zamestnanosť a udržateľný rastúci trend ekonomickej a sociálnej úrovne.

Napriek niektorým pozitívam spracovateľský priemysel ako celok nedostatočne prispieva k výkonnosti slovenskej ekonomiky. „Aj nominálna produktivita, ktorá odzrkadľuje technologickú a kvalitatívnu konkurencieschopnosť, sa pohybuje pod úrovňou porovnateľnej zahraničnoobchodnej konkurencieschopnosti,“ konštatuje R. Outrata. Tento záver vyplýva z komparatívnej analýzy Slovenska so šiestimi vybratými vyspelejšími, relatívne porovnateľnými krajinami EÚ, ktorých priemer by mohol slúžiť ako kritérium konvergenčného procesu v spracovateľskom priemysle. Na základe tohto porovnania sa ukazuje

veľmi závažné

zistenie. Slovenský spracovateľský priemysel dosahuje lepšiu zahraničnoobchodnú konkurencieschopnosť, meranú napríklad ukazovateľom zjavnej komparatívnej výhody (RCA) pri dosahovaní iba asi šestinovej až pätinovej nominálnej produktivity práce. To ukazuje na značnú zraniteľnosť pozitívnych trendov v zahraničnom obchode SR, lebo sa zatiaľ môže opierať viac o cenové ústupky ako o technologicko-inovačné prednosti. A nielen to. Môže to vytvárať obmedzený priestor na účasť slovenského spracovateľského priemyslu v medzinárodných výrobných systémoch v rámci EÚ. Tiež sa to môže ukázať aj ako

zdroj rizika

v pripravenosti slovenského priemyslu na podmienky v EÚ. Najväčšie zaostávanie v nominálnej produktivite sa ukazuje v rámci spracovateľského priemyslu v odvetviach ľahkého priemyslu, najmä textilného, odevného, kožiarskeho a drevárskeho. V technologicko-inovačnej modernizácii náš spracovateľský priemysel najviac zaostáva v produkcii elektro-optických výrobkov, neelektrických strojných zariadení, ale aj vo výrobe chemického priemyslu, najmä kvalifikovaných produktov. Veľmi nízku nominálnu produktivitu vykazuje potravinársky priemysel (13 až 19 % úrovne porovnávaných krajín). Naopak, vo výrobe kovov, nekovových minerálnych výrobkov, v gumárenskom, plastikárskom, celulózovo-papierenskom priemysle a vo výrobe dopravných prostriedkov je situácia lepšia. V nich dosahujeme okolo 20 až 25 % úrovne produktivity z pridanej hodnoty porovnávaných krajín EÚ. V priemere spracovateľský priemysel pri 16-percentnej úrovni nominálnej produktivity k vybraným krajinám EÚ vykázal slovenský spracovateľský priemysel nižšiu úroveň miezd na pracovníka, a to len 14,3 %.

Snaha o presadenie sa na svetovom trhu najmä cenovou konkurenciou je príliš nevyvážená s kvalitatívnou konkurencieschopnosťou. „Zrejme sa slovenským výrobcom stále oplatí zamestnávať viac pracovníkov s nízkymi mzdami ako nahrádzať

živú prácu

výkonnejšími technológiami,“ myslí si tento ekonomický expert. Ako ďalej uvádza, v roku 2001 dosahovali kilogramové ceny pri celulózovo-papierenských výrobkoch 57 % Nemecka a 88 % Fínska. Pri výrobkoch základnej chémie 7 % Nemecka, gumárenských 86 % Nemecka a 42 % Fínska, pričom pri kovoch a kovových výrobkoch to bolo 88 % Nemecka a 51 % Fínska... Úvaha o potrebe rýchlej konvergencie v široko chápanej nominálnej produktivite k vyspelým krajinám EÚ nastoľuje ďalšiu podmienku, v ktorej je možné tento hospodársko-politický manéver reálne uskutočniť. Je ňou zabezpečenie odbytu produkcie vyrobenej pri vyššej produktivite práce za predpokladu, že nedôjde k podstatnému zníženiu miery zamestnanosti v spracovateľskom priemysle.

Vladimír Turanský