DOSTATOK ELEKTRINY - PODMIENKA ROZVOJA

„Rok 2003 bol vlastne prvým rokom, kedy Slovenské elektrárne podnikali v liberalizovanom prostredí, do ktorého vstúpila konkurencia. No vďaka opatreniam v rámci rozbehnutej reštrukturalizácie sa jej pozícia na trhu včas stabilizovala a spoločnosť má šancu uspieť aj na zahraničných trhoch,“ zdôraznil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Miroslav Rapšík. Ďalej dodal, že jedným z cieľov prijatého strategického a akčného plánu Slovenských elektrární je prechod na procesné riadenie. Prvú etapu, centralizáciu vybraných procesov, realizujú najneskôr do začiatku februára budúceho roka. Jej prínosom má byť zefektívnenie stupňov riadenia, čo sa odzrkadlí na sprehľadnení procesov a toku financií v rámci spoločnosti. Keďže privatizácia SE ako dominantného výrobcu sa síce nanovo rozbehla, ale stále nie je jasné, či sa budú privatizovať ako celok alebo jednotlivé časti, novinárov zaujímalo, či centralizácia procesov nie je predčasná. M. Rapšík vysvetlil, že zložitá ekonomická situácia, v akej sa Slovenské elektrárne nachádzajú, postavila nové vedenie, ktoré nastúpilo do svojich funkcií v lete tohto roka, pred nevyhnutnosť okamžite konať. Keby nerobilo nič, iba vyčkávalo, nebola by spoločnosť pripravená na rok 2004, ale ani na vstup SR do EÚ a širšie otvorenie trhu s elektrickou energiou.

Spomínaná stratégia SE zahŕňa aj obmedzovanie investičných aktivít a znižovanie nákladov. S tým súvisí aj znižovanie počtu pracovníkov. Zamestnanosť chcú redukovať približne o 4 % za jeden polrok. Aj keď sa do roku 2005 zníži o 20 % (v súčasnosti je v SE necelých 9500 zamestnancov), predsa len v porovnaní s inými energetickými spoločnosťami v krajinách EÚ budú mať stále „nadbytok“ zamestnancov. Vedenie SE si však uvedomuje, že ide o veľmi citlivú problematiku. Preto prepúšťaniu bude okrem iného predchádzať personálny a manažérsky audit s účasťou externých poradcov. Na margo kuloárových informácií, že SE na jednej strane odštartovali prepúšťanie a na druhej strane prijímajú nových pracovníkov, M. Rapšík vysvetlil: „Priberáme len tie profesie, ktoré nemáme. Nejde o žiadne veľké počty, ale o špecialistov.“ Stabilizácia spoločnosti vytvorila podmienky aj na reštrukturalizáciu úverov tak, aby Slovenské elektrárne získali výhodnejšie úvery s dlhšou lehotou splatnosti. Jej celková úverová zadlženosť v súčasnosti predstavuje okolo 49,5 mld. Sk. Vedenie SE pripravuje syndikovaný úver vo výške 300 mil. EUR a vydanie eurobondov v sume 200 mil. EUR. V prípade úspešného zavŕšenia oboch transakcií (už začiatkom budúceho roka) by ročne len na splátkach ušetrili 800 mil. Sk.

Pokiaľ ide o rozvojové projekty, zaujímalo nás, ako bude vedenie SE riešiť veľký výpadok inštalovaného výkonu po roku 2006. Slovenské elektrárne budú musieť nielen odstaviť bohunickú jadrovú elektráreň V-1, ale aj zdroje na fosílne palivá, ktoré sú zastarané a nie sú schopné plniť prísnejšie limity v ochrane ovzdušia. Celkový odstavený výkon SE tak dosiahne dovedna výšku 1594 MW, čo predstavuje zníženie inštalovaného výkonu oproti terajšej kapacite približne o štvrtinu. Navyše to bude v čase, keď podľa prognóz stúpne spotreba elektriny vo všetkých krajinách Európy a logicky aj jej cena. Predstavitelia SE zdôraznili, že nevyhnutnosťou nahradiť chýbajúci výkon sa už dlhší čas dôkladne zaoberajú. Aj preto, lebo si uvedomujú, že energetická sebestačnosť krajiny bude čoraz dôležitejšia. V súčasnosti majú spracovaných niekoľko štúdií, ktoré analyzujú postupy ako najefektívnejšie nahradiť odstavené časti elektrárne v Novákoch a Vojanoch. Spracovať si dali aj štúdie o výhodnosti dostavby tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Veď aj v samotnej EÚ sa pomaly začínajú meniť postoje k energii z jadra.

Zdena Rabayová