Chrániť konzumentov

Rýchly výstražný systém pre potraviny organizuje Európska komisia ako formu operatívnej informovanosti členských štátov o problémoch či rizikách, týkajúcich sa potravín, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na bezpečnosť alebo sú nesprávne označené a znamenajú spotrebiteľské riziko. Zámerom je chrániť konzumentov pred akýmkoľvek nebezpečenstvom následkom požívania potravín a umožniť rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ. Systém sa vzťahuje len na tie potravinárske výrobky, ktoré predstavujú skutočné zdravotné riziko presahujúce územie jedného členského štátu. Systém rýchlej výmeny informácií o potravinách vykonávajú u nás orgány potravinového dozoru, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a kontaktné miesto, ktorým je Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Národný, tzv. kontaktný bod rozhodne, či oznámenia od jednotlivých orgánov SR sú predmetom na zaslanie Európskej komisii.

Podnikatelia v potravinárskom priemysle sú povinní viesť evidenciu o všetkých dodávateľoch a odberateľoch zložiek potravín, zvierat určených na produkciu potravín a látok, ktoré sú do nich určené. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky stupne produkcie, spracúvania a distribúcie. Rozsah systému rýchlej výstrahy zahŕňa potraviny a priemyselné výrobky, ale nie krmivá. Niektoré potravinové problémy v Európe preukázali nutnosť zavedenia zdokonaleného a rozšíreného systému rýchleho varovania. Ako hovorí riaditeľ sekcie potravinového dozoru a hygieny potravín Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Peter Turek, inšpekcia na Slovensku sa prispôsobuje EÚ a dominantne sa bude kontrola vykonávať vo výrobe tak, že prioritná bude kontrola systému produkcie. Na našu otázku, ako chce potravinová správa predísť situáciám, keď po jej kontrole sa veci napravia, ale v nasledujúcich dňoch sa staré problémy opäť objavia, hovorí, že „pôjde o uplatňovanie ráznejších sankcií. Nemám informácie, že je to až tak, že keď prídeme, nastane poriadok a keď odídeme neporiadok. Samozrejme, inšpektor tam nestojí celý čas. Možno takýto fenomén existuje, ale v každom prípade pri opakovaných nedostatkoch pristupujeme k ráznejším krokom. Ak sa raz niečo nájde, a ten stav sa bude opakovať, istotne to bude viesť k vysokým sankciám a následne až k návrhu na odobratie možností výroby alebo predaja potravín. Je to jediná cesta, aby sme možno aj našich výrobcov a predajcov presvedčili, že inšpekčný dozor nie je na zábavu“.

Spotrebiteľ na Slovensku nie je ešte taký vyspelý, aby pri nákupoch ignoroval firmy, ktoré dali na trh nekvalitný výrobok. Vstupom do EÚ by sa aj toto malo postupne zmeniť. Na druhej strane medializovanie takýchto praktík sa pre nepoctivých producentov môže stať ešte väčšou sankciou ako samotná pokuta od inšpekcie. P. Turek v tejto súvislosti zdôrazňuje význam médií a spotrebiteľských združení, ktoré by sa však mali viac angažovať v tejto oblasti a hľadať efektívnejšie formy spolupráce s kupujúcimi.

Vladimír Turanský