Reformné recepty

Treba úprimne priznať, že ministrom Zajacom presadzovaná cesta reformy zdravotníctva je preukázateľne chybná, spoločensky neúnosná a technicky nerealizovateľná!!! Nič na tom nemení ani sebavedomé tvrdenie ministra o vybudovaní „takého zdravotného systému, ktorý nám bude závidieť celá Európa“. Nie je to pravda! Čísla sú však neúprosné. Rast zadlžovania rezortu sa nezastavil, spotreba liekov rastie, zo štatistík vyplýva zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľstva. Je to alarmujúce, ale reformný tím má iné starosti. Ministerstvo zdravotníctva zatvára oči pred tým, že dochádza k masovému odchodu odborníkov (lekárov, sestier...) do cudziny, najmä do Česka, Rakúska a Nemecka. Nik z kompetentných sa nezaoberá dôsledkami tohto stavu na poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ani podmienkami stabilizácie odborníkov. Za zmienku stojí aj fakt, že takmer štvrtina pracovníkov MZ ČR sú odborníci zo Slovenska. Nik sa nezaoberá formou organizácie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ministerstvo sa „nezaujíma“ o mestské a regionálne nemocnice, s odvolaním sa, že patria pod mestá, prípadne VÚC. Ako potom má byť tvorená a napĺňaná štátna zdravotná politika?

Z doterajších „reformných krokov“ pripomeňme aspoň niektoré:

- kde zostali zákony v paragrafovom znení, o ktorých minister Zajac hovoril pred voľbami? Po roku svojho pôsobenia vyšiel so šesticou zákonov - „puzzlami“, ktoré poukazujú na hlbokú neznalosť problematiky. Treba dodať, že na „poradenskú činnosť“, pod hlavičkou ktorej boli „puzzle“ externe tvorené, sa podľa nálezu NKÚ vynaložilo za prvý polrok viac než 25 mil.

- 18. 6. 2003 bola oficiálne zaregistrovaná štátna akciová spoločnosť Veriteľ na základe tajného uznesenia vlády s veľmi nejasnou a rozporuplnou funkciou. Proklamovaný účel vzniku spoločnosti bolo oddlženie systému zdravotníctva. Ak však cieľ bol taký ušľachtilý, prečo vznikol Veriteľ tajne, bez konzultácií s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, so zdravotnými poisťovňami! Prečo vo výkonných a dozorných orgánoch spoločnosti sú len ľudia z bezprostredného okolia ministra Zajaca a prečo tam nie sú zástupcovia poskytovateľov, zdravotných poisťovní, pacientskych združení. Vznik a. s. Veriteľ je hrubo nesystémový krok, sledujúci predovšetkým zištné osobné ciele reformátorov a je potrebné čím skôr ukončiť jeho činnosť!

- K 1. 6. 2003 došlo k zavedeniu paušálnych platieb za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Známe dvadsať a päťdesiatkorunové poplatky za návštevu ambulancie, za recept, hospitalizačný poplatok platba za dopravu. Napriek tomu, že zákon platí už niekoľko mesiacov, doteraz nebola upravená veľmi neodborná, povrchná a alibistická Vyhláška MZ SR zo 16. 5. 2003, ktorá de facto nestanovuje jednotné pravidlá a umožňuje rôzne uplatňovanie platieb pacientov. Je zarážajúce, že MZ SR sa vôbec nezaujíma o skutočné účinky zavedenia predmetných poplatkov, či už z hľadiska prínosov pre systém, alebo aj z hľadiska výšky zaťaženia obyvateľstva, ktoré podľa prepočtov nezávislých analytikov predstavujú asi 2,7 mld. Sk/rok (asi 2550 Sk na 4-člennú rodinu/rok). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že až do súčasnosti Ústavný súd SR nerozhodol o súlade zavedenia predmetných poplatkov s čl. 40 Ústavy SR!

- Minister predložil do vlády nelogický a nezmyselný návrh zákona o zlúčení VšZP so SZP. Návrh sa stretol s takým odporom u zdravotníckej verejnosti, ale aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že minister bol nútený návrh zákona z rokovania vlády stiahnuť!

- Od 1. 6. 2003 bo zavedený novelou Liečebného poriadku tzv. „fixný doplatok“, ktorý presúva veľkú časť finančného bremena z výrobcov liekov na pacientov a zdravotné poisťovne, pretože výrobcovia nie sú schopní prostredníctvom uplatnenej metodiky tvorby cien na MZ SR reagovať tak pružne ako doteraz a stratila sa motivácia pre znižovanie cien liekov. Z pohľadu zdravotných poisťovní je „úsporný efekt“ fixného doplatku viac než sporný. V mnohých ATC skupinách neušetrí nič, lebo úhrady poisťovní sú rovnaké pre originály aj generiká, iba presunú spotrebu na generiká, ktoré majú na rozdiel od originálnych výrobcov viac možností oficiálne znižovať ceny. Pacientovi ani poisťovni to neprinesie nič pozitívne, naopak - novou kategorizáciou liekov platnou od 15. 11. 2003 sa zaťaženie obyvateľstva zvýši asi o 3,3 mld. Sk/rok (priemerne 2500 Sk/rok na 4-člennú rodinu) a zaťaženie zdravotných poisťovní sa zvýši asi o 4,4 mld. Sk/rok.

- Z predloženej šestice zákonov - „puzzlov“ si osobitnú pozornosť zasluhuje návrh zákona o liečebnom poriadku, ktorý je základným (východiskovým) zákonom pre fungovanie zdravotného systému ako celku. Je bibliou či ústavou zdravotníctva. K predloženému zákonu sa vyjadrili tak zdravotné poisťovne, ako aj odborné skupiny, stavovské a profesijné organizácie - vzácne zhodne - aplikácia návrhu by znamenala kolaps a rozpad systému financovania povinného solidárneho zdravotného poistenia.

- Nezávislí analytici K12+ vykonali aj ekonomický rozbor predloženého návrhu, predovšetkým prílohy č. 1 Liečebného poriadku, v ktorej sa stanovuje rozsah solidarity, prípadne rozsah úhrad obyvateľstvom za zdravotné výkony. Výsledky sú viac než varujúce. Uveďme len dosah na obyvateľstvo, ktoré vynaloží na výkony zdravotnej starostlivosti (okrem liekov, zubárov, paušálnych 20 a 50-korunových poplatkov) asi 13 až 20 mld. Sk/rok za výkony zdravotnej starostlivosti.

K tomu pripočítajme:

- asi 4,3 mld. Sk, ktoré občania po úspešnej kategorizácii zaplatia ako doplatok za lieky

- asi 2,8 až 3,4 mld. Sk ako platba za stomatologickú starostlivosť

- dvadsať či päťdesiat korunové poplatky (okolo 2,7 mld. Sk)

- nepriamo aj splácanie úveru zo svetovej banky na „reformu zdravotníctva“ v sume 3,2 mld. Sk

V súčte zaťaženie obyvateľstva vzrastie z doterajších asi 2,3 mld. Sk/rok na 24 až 33 mld. Sk/rok. V prepočte na 4-člennú rodinu to v priemere znamená vyčleniť z rodinného rozpočtu cca 18 až 24-tisíc Sk za rok. Ale to je len priemer, skutočnosť sa môže pohybovať teoreticky od stoviek Sk, až do stotisícových súm.

Treba ešte dodať, že návrh zákona s vysokými doplatkami bol predložený napriek tomu, že nie je známe stanovisko Ústavného súdu k čl. 40 Ústavy SR!

Po prípadnom prijatí tohto kľúčového zákona bude bezpredmetné vyčísľovať ďalšie finančné dôsledky na obyvateľstvo. Systém financovania zdravotnej starostlivosti sa rozpadne. Jediným východiskom bude prechod na štátnu zdravotnú službu - teda financovanie cez štátny rozpočet.

Odborná verejnosť už využila všetky odborné argumentácie. V plnom rozsahu sa dištancuje od navrhovaného zákona o Liečebnom poriadku, ako aj od „puzzlov“ a neberie žiadnu zodpovednosť za dôsledky tzv. Zajacovej reformy. Poslednou možnosťou je apelácia na politickú a ľudskú zodpovednosť poslancov NR SR a prezidenta SR.

(fax, 14. 12. 2003)