Bez krátkodobých prínosov

Iniciatíva nepomôže oživeniu, ale zvýši konkurencieschopnosť

Hlavní predstavitelia Európskej únie v piatok prijali plán, ktorý by mal prostredníctvom multimilardových investícií, pomôcť urýchliť ťažkopádne vzmáhanie sa európskej ekonomiky zo súčasnej letargie. Plán, označovaný ako iniciatíva oživenia hospodárskeho rastu EÚ, má podľa pôvodných zámerov podporiť rast, zamestnanosť i konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Pozitívny dosah na oživenie európskeho hospodárstva spochybňovali ekonómi už pri predstavení iniciatívy, keď upozorňovali na to, že región skutočne dosiahne zmenu kurzu svojho smerovania iba prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Starý kontinent jednoznačne potrebuje zmeny v oblasti trhu práce, penzijných systémov a systémov sociálneho zabezpečenia. Objem zamýšľaných investícií sa v porovnaní s návrhmi, ktoré boli prezentované v začiatočných fázach prezentácie tohto plánu, značne scvrkol. Zatiaľ, čo pôvodne bolo len na projekty týkajúce sa dopravy vyhradených 220 mld. eur na obdobie do roku 2020, celý schválený súbor investičných projektov predstavuje objem 62 mld. eur s realizáciou do roku 2010. Prínos k rýchlejšiemu zotaveniu sa starého kontinentu bude teda ešte zanedbateľnejší. Veľmi pozitívne sa však dá hodnotiť to, že zníženie počtu projektov išlo v tomto prípade striktne ruka v ruke so zásadným dôrazom na kvalitu. „Iniciatíva rastu, ako ju teraz vidíme, nemá nič do činenia s oživením rastu,“ povedal pre agentúru Reuters Herve Goulletquer z Credit Lyonnais. „Ľudia si uvedomili, že ak sa už majú minúť nejaké peniaze, je lepšie ich použiť na to, aby sa európska ekonomika stala efektívnejšou.“ Každý prijatý projekt musí znižovať regulačné bariéry, mať skutočne celoeurópsky rozsah a zároveň pozitívny vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.

Krátkodobé efekty budú teda jednoznačne minimálne. John Hawksworth z PricewaterhouseCoopes odhaduje príspevok k hospodárskemu vzostupu na 0,1 percenta hrubého domáceho produktu EÚ. Oveľa väčšiu váhu má iniciatíva z hľadiska dlhodobých efektov. Zameranie projektov bude viesť k odstráneniu existujúcich prekážok na jednotnom trhu, čoho výsledkom bude rast konkurencieschopnosti.

Jadrom celej iniciatívy je 56 projektov tvoriacich zoznam tzv. rýchloštartujúcich prioritných projektov. Ich spustenie sa má uskutočniť v časovom horizonte troch rokov. Celkové náklady na tento zoznam budú až do konca dekády predstavovať 10 mld. eur ročne a majú byť vykryté z fondov EÚ a národných fondov, ako aj z pôžičiek od Európskej investičnej banky. Výraznou mierou sa na investíciách do projektov podieľal aj súkromný sektor, ktorého príspevok sa odhaduje na 40 % celkových nákladov.

Ľubica Martauzová